Ako sa postaví k návrhu Slovensko? Na jednej strane je tu podpora zo strany ministra životného prostredia Jána Budaja. Podľa aktuálneho reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus má zelená obnova ekonomiky podporu aj v spoločnosti. Tri štvrtiny respondentov považujú za dôležité, aby bola ekonomická obnova v súlade s ochranou životného prostredia. V rovnakej miere tiež súhlasia, aby vláda v rámci obnovy ekonomiky finančne podporila obnovu budov. Napokon by sa pozitívny postoj vlády dal očakávať aj podľa Programového vyhlásenia. Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku SFPA o ňom nedávno napísala, že vláda v ňom potvrdila proeurópsky trend Slovenska v oblasti klimatickej zmeny, zachováva cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a zhoda medzi Európskou zelenou dohodou a Programovým vyhlásením vlády je takmer 90 percent.
Z oficiálnych stanovísk je však zatiaľ (nechcene) známy iba dokument, podľa ktorého chce Slovensko lobovať za podporu zemného plynu, ktorý je po zarátaní výroby a prepravy podľa niektorých zdrojov emisne na úrovni uhlia, ako prechodného riešenia na ceste k uhlíkovej neutralite.
Podpora pre energetickú efektívnosť budov, ktorú presadzuje aj návrh Komisie, pritom nie je nejakým slniečkarskym výstrelkom. Odhliadnuc od faktu, že tri štvrtiny verejných budov a približne polovica budov na bývanie je v pôvodnom stave a obnovu potrebujú, je podpora ich obnovy aj podporou stavebníctva. Teda sektora, ktorý býva ekonomickými krízami postihnutý najdlhšie. Obnova a výstavba budov pritom predstavujú dve tretiny stavebnej produkcie a zaslúžili by si preto adekvátnu pozornosť vlády a poslancov, ktorí si na Slovensku stavebníctvo tradične zamieňajú s výstavbou diaľnic.
Opatrenia na podporu obnovy a výstavby ponúkajú viacero príležitostí. Po prvé, projekty obnovy sú pripravené – v oblasti samosprávnych budov za viac ako 100 miliónov eur (potrebujú realokovať prostriedky v Operačnom programe kvalita životného prostredia), v segmente rodinných domov sa v januári 40 percent ich vlastníkov chystalo v tomto roku na menšie či väčšie investície (dotácia pomôže zmierniť dosah krízy, ktorý sa prejaví v poklese ochoty investovať). Po druhé, podporné programy existujú, majú vytvorené (aké-také) štruktúry a procesy. A teda nehrozí pomalé a neefektívne čerpanie nových nástrojov, akého sme svedkom pri pomoci podnikateľom (zníženie sadzby DPH na stavebné výrobky a práce je však efektívnym riešením, ktoré je úplne nezávislé od implementačných kapacít). Po tretie, nejde o záchranu sektora, ale o rozhýbanie ekonomickej aktivity. Vlastníci domov vďaka nej pustia do obehu svoje úspory, dajú prácu tisíckam živnostníkov, malým a stredným firmám a ušetrené peniaze za vykurovanie použijú na ďalšiu spotrebu.
A napokon, práve na takéto projekty môže slovenská vláda teraz získať z Európskej únie miliardy eur. Bude zaujímavé sledovať, aké stanovisko zaujmeme k návrhu Komisie. Bolo by tiež užitočné, keby aj v tejto téme vláda otvorila debatu s odborníkmi a verejne diskutovala o tom, aké udržateľné stimuly sú na oživenie našej ekonomiky najvhodnejšie.
Peter Robl (41) vyštudoval marketing a manažment na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave. V štúdiu pokračoval na Inštitúte pre energeticky pasívne domy vo Viedni. Od roku 2013 pôsobí v spoločnosti Knauf Insulation. Zaoberá sa tu legislatívnym prostredím podporujúcim kvalitnú výstavbu a obnovu budov. Téme udržateľnej výstavby a architektúry sa profesionálne venuje takmer 15 rokov. V občianskom združení Budovy pre budúcnosť pôsobí od roku 2013.