Vás rezort sa chystá revidovať zákon o znečisťovaní ovzdušia. Ten však firmám zvýši poplatky za emisie. Je teraz vhodná chvíľa?
Mal som už rokovania s Republikovou úniou zamestnávateľov a budeme viesť aj naďalej dialóg. Nechystáme nové environmentálne dane, ide iba o poplatky za znečistenie. Tie doteraz de facto v porovnaní s infláciou klesali. Dorovnáme teda len rast cien. Ak by zostali poplatky také nízke, nemali by regulačný efekt. Teraz sa mnohým fabrikám neoplatí investovať do nových technológií, výhodnejšie je pre ne platiť pokuty. Celý systém sa potom míňa s účinkom. Samozrejme, že na ministerstve vnímame súčasnú neľahkú situáciu firiem. No veľkí výrobcovia, ktorí si dlhé roky užívali stagnujúce poplatky za znečisťovanie, by mali rátať s tým, že nebudem ministrom, čo by zabudol na verejný záujem.
Zákon neprešiel revíziou od roku 1998. Prečo?
To je obraz bývalých garnitúr. Tie sa často oháňali tým, aké sú sociálne. V realite však slúžili veľkým firmám, ktoré mali hlavné slovo. Ľudia mohli byť zúfalí z komínov chrliacich exhaláty, no dôležité bolo, že majitelia firiem boli spokojní.
Zmena zákona súvisí s Národným programom znižovania emisií. Tie by sa malo podariť znížiť do roku 2030.
Ambície 2030 a 2050, ku ktorým sa Slovensko hlási, si budú vyžadovať viaceré legislatívne zmeny. A to nielen v pokutách za emisie. Obrovským tvorcom škodlivých látok stále zostáva doprava. Pričom rozvoj elektrodopravy stagnuje. Stačí sa pozrieť na Bratislavu, kde sme za tridsať rokov postavili možno tri kilometre električkových tratí. Naopak, osobná automobilová doprava sa takmer strojnásobila. Brno za ten čas zdvojnásobilo kilometre električkových tratí. Nešpekulovali roky o metre. Vytrvalo investovali do električiek a dnes majú skvelú hromadnú dopravu. Ďalším veľkým znečisťovateľom je aj náš energeticky náročný priemysel. Ak odhliadneme od montážnych hál zahraničných automobiliek, produkuje náš priemysel málo finálnych výrobkov. Pravda je taká, že ešte stále vyrábame najmä polotovary pre iných, čo ich dokážu zhodnotiť. Politici u nás radi rozprávajú o znalostnej ekonomike, ale je to zatiaľ, ako keď sa putujúci na suchej púšti bavia o tom, ako si vypijú pivo pri peknom jazere.
Váš rezort plánuje časť peňazí z emisných poplatkov vrátiť naspäť do regiónov, ktoré sú znečisťovaním ovzdušia postihnuté najviac. Doteraz mohli čerpať peniaze z envirofondu. Ako ich chcete využiť vy?
Envirofond by mal zlepšovať kvalitu života v najviac environmentálne postihnutých oblastiach. Slúžil však na odmeňovanie stranícky blízkych starostov. Chcem mu vrátiť pôvodné poslanie. Popri tom by mohol financovať aj vodozádržné opatrenia. Slovensko je totiž vysychajúcou strechou Európy, z ktorej odteká voda do rôznych morí. Lesy sú natoľko preriedené, že už prestávajú byť špongiou, čo zadržiava vodu a napája pramene. Na juhu máme, našťastie, najväčšie zásoby podzemnej vody v strednej Európe. No tie si sami ohrozujeme znečistením. Jedno s druhým sa zráta a my už začíname trpieť dôsledkami sucha. Cítime to aj po tejto zime bez snehu. Už od minulého októbra je podpriemer zrážok.
Čím je to spôsobené?
Slovensko neovplyvní mieru zrážok, ale výrazným zmenšením plochy lesov sme znížili schopnosť krajiny zadržať vodu. Namiesto piatich miliónov ton dreva sa ročne odvážalo viac ako deväť miliónov. Oslabila sa tak absorpčná schopnosť lesov. Vyrúbané alebo plantážovité lesy bez podhubia takúto schopnosť nemajú. Voda po vyschnutej pôde stečie dolu svahmi mimo Slovenska rýchlejšie, ako by mala, ohrozuje nás prívalmi a po nich je jej opäť nedostatok.
Je možné túto situáciu zmierniť?
Slovensko vodu zadržiava aj prostredníctvom vodných stavieb. Mnohé slúžia aj energetike a splavnosti tokov. Tieto diela však zväčša boli postavené v 50. a 60. rokoch, čiže majú viac ako pol storočia. V krátkej dobe si budú vyžadovať investície. Že to bude finančne náročné, ilustruje Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré sa po prvý raz vo veľkom rozsahu rekonštruuje. Osobitný problém tvorí zanášanie nádrží. Takmer úplne je zanesená priehrada v Krpeľanoch. Celá Vážska kaskáda si bude vyžadovať opravy. Tieto vodné diela treba udržiavať, ale ani veľké investície nás neochránia pred tým, čo nás akútne ohrozuje – pred suchom. Lepším riešením sú jemnejšie, ale plošne rozsiahlejšie úpravy krajiny, uchovávajúce vodu v krajine.
Akým spôsobom?
Na ministerstve a aj v štátnych podnikoch, ktoré podeň patria, pôsobia stovky technikov, inžinierov. Sami si hovoria betonári. No nepôsobia tam takmer žiadni krajinní ekológovia. Chcem preto vytvoriť sekciu krajinného a ekologického plánovania, v rámci ktorej odborníci nakreslia úplne nové možnosti úpravy terénu tak, aby sme otvorili priestor vode. Na niektorých miestach treba nechať znovu meandrovať toky a rozohrať vodnú silu v každom úbočí a údolí, ktoré to umožňuje. Ambíciou tejto novej sekcie bude, aby slovenskými údoliami namiesto riek netiekli betónové kanály odvádzajúce vodu preč skôr, ako treba.
Ak sa však nezvýši množstvo zrážok, problém sa bude len prehlbovať.
Samozrejme. Nízke úhrny zrážok sú u nás dôsledkom posunutia klimatických pásiem vplyvom globálneho otepľovania. Podnebie, ktoré kedysi bolo v Komárne, môže byť okolo roku 2030 v Banskej Bystrici alebo Žiline. Bude to znamenať aj posunutie pestovania plodín, ktorým sa zrazu v pôvodnej oblasti nebude dariť. Budeme sa tomu musieť prispôsobiť a následky zmierniť.
V pláne je však aj zvyšovanie poplatkov za vývoz odpadu. Mestá a obce by od januára 2021 mali zabezpečiť dotrieďovanie odpadu pred jeho odvozom na skládku, pribudnúť by mal aj ďalší kontajner na kuchynský bioodpad. Toto všetko je však príliš nákladné. Myslíte si, že obce takéto výdavky dokážu teraz uniesť?
Je to veľmi nepopulárne riešenie a ja chápem každého starostu, ktorý by to najradšej odložil. Obce nie sú úplne pripravené a hrozí, že termín spustenia dotrieďovania sa bude musieť opäť posunúť. Na druhej strane by mal však každý chápať, že skládkovaním zmesového netriedeného odpadu problém odpadov nevyriešime. Našou ambíciou musí byť znižovať odpady. A z tých, čo produkujeme, najviac, ako sa dá, oddeľovať rozložiteľný odpad. To sa podarí len vtedy, ak sa separácia ľuďom oplatí. Preto musia poplatky za ukladanie netriedeného odpadu postupne rásť. Problém odpadov však nemajú na svedomí iba spotrebitelia. Ofenzívne treba zakročiť aj voči výrobcom. Darmo sa občan, ministerstvo a mimovládne organizácie snažia o zníženie produkcie odpadu, keď nám veľkoobchod aj maloobchod chrlia nerecyklovateľné obaly.
Nakedy by ste chceli posunúť termín nových nariadení pre obce?
Všetko bude závisieť od rokovaní aj s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska. Chcem s nimi prebrať ich pripravenosť na nové povinnosti. Mnohé obce totiž kvôli koronakríze nedostanú v plnej výške podielové dane, nebudú tak mať peniaze navyše.
V súčasnosti sa veľa hovorí aj o jednorazových plastoch, ktoré by mali byť na Slovensku definitívne zakázané od januára 2021. Mnohé reštaurácie by sa k nim však rady vrátili aspoň nateraz, kvôli hygiene počas koronakrízy.
Všetci veríme, že súčasná situácia zakrátko pominie. Rozhodnutie, že Slovensko sa do roku 2021 zbaví jednorazových plastov, platí. Nedajme si krajinu špiniť niečím takým, riešenie je v používaní rozložiteľných materiálov. Posledné slovo ešte nepovedali ani vedci. Plánujem sa stretnúť s dvomi slovenskými, ktorí vyvinuli rozložiteľný umývateľný plast. To by mohol byť veľký objav. Ak by slovenská veda v tejto oblasti dokázala zabodovať, ukázali by sme svetu, že po našej tradičnej chemickej výrobe neostali iba rôzne gudróny, toxické jazerá a environmentálne záťaže.