Výsledkom tak môžu byť zmeny vo fungovaní výroby oblečenia a obuvi. Podľa zakladateľky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Ivany Malešovej práve súčasná bezprecedentná situácia dokáže urýchliť návrat textilných gigantov k domácej produkcii. Tá je síce drahšia, no oveľa spoľahlivejšia a transparentnejšia.
„Orientácia na domácu produkciu je dôležitá aj z hľadiska emisií, zlepšenia pracovných podmienok a podmienok v dodávateľských reťazcoch. Hlavne čo sa týka dizajnu, výroby a trvácnosti produktov.“ povedala Maleš. Navyše by znamenala veľký krok smerom k uhlíkovej neutralite, ku ktorej by podľa ekologickej dohody mali štáty dospieť do roku 2050.
Vzdá sa Taliansko lacnej pracovnej sily z Číny?
Celkom iná situácia je v Taliansku. Krajina právom považovaná za mekku módy sa totiž v posledných rokoch skôr ako na import šiat zameriava na import zahraničnej pracovnej sily. Značka „Made in Italy“ totiž predáva.
Preto na priemyselnom predmestí Florencie vyrástlo sídlo textilných a kožiarenských tovární. Práve v nich už niekoľko desaťročí pracuje množstvo nelegálnych zamestnancov z Číny.
Časté policajné razie nie sú ničím výnimočným, no podľa miestnych úradov je boj s týmto problémom priam beznádejný. Zatiaľ čo jednu prevádzku zatvoria, do rána vyrastú ďalšie dve. Tovar vyrábaný priamo v Taliansku, no čínskymi zamestnancami, má totiž svoje výhody. Je rovnako lacný, no jeho rozdistribuovanie po Európe trvá oveľa kratšie ako v prípade výroby priamo v Číne.
Či sa situácia s nelegálnymi čínskymi zamestnancami po koronakríze zmení, je otázne. Už teraz sa však väčšina lekárov prikláňa k teórii, že práve ich návrat do Talianska po oslavách lunárneho nového roka spôsobil rozšírenie nákazy v Európe.
Návrat k sebestačnosti
Obehové hospodárstvo ráta s čo najväčšou sebestačnosťou jednotlivých krajín, aj v otázkach textilného priemyslu. Štáty by museli väčšinu tovaru vyprodukovať priamo doma a prípadné obmedzenia pohybu tovarov by ich tak za daných podmienok v budúcnosti nijako neobmedzil.
Ako rýchlo sa textilný priemysel z koronakrízy spamätá, je otázne. „Nevieme, dokedy bude táto situácia trvať a ako sa vírus bude šíriť, respektíve presúvať,“ povedala Maleš. Na priemysel však bude mať vplyv za každých okolností. Potom je už len na jednotlivých štátoch, ako rýchlo sa rozhodnú pristúpiť k opatreniam, ktoré dokážu zabrániť tomu, aby sa situácia v budúcnosti zopakovala.
Dováža sa viac než polovica
Import textilu do členských krajín EÚ sa len za posledné desaťročie zvýšil o 62 percent. Podľa údajov Eurostatu jeho hodnota v roku 2019 dosiahla 154 miliárd eur. Viac ako polovica dovezeného tovaru pochádzala z Indie, Bangladéša, Turecka, Číny, a ďalších nečlenských štátov. Posledné týždne však situáciu výrazne skomplikovali.
Pozastavená výroba a prerušená lodná preprava viedla v niektorých prípadoch k výraznému poklesu exportu, v Indii až o 40 percent. Ohrození tak ostali nielen miestni zamestnanci, ale aj zásobovanie európskych textilných značiek závislých od importu. Väčšina z nich pritom pochádza z Nemecka, ktoré s tovarom v hodnote 19 miliárd eur ostáva priekopníkom v dovoze textilu z nečlenských krajín únie.