Ako narábať s odpadom v čase nákazy

Krízový stav, ktorý na Slovensku spôsobil koronavírus, sa odrazil aj na zložení odpadu. Mnohé firmy či celé odvetvia obmedzili alebo zastavili prevádzku, väčšina ľudí zostáva doma, zabrať dostáva zdravotníctvo, potravinárstvo a farmaceutický priemysel. Ako to vplýva na odpadové hospodárstvo a čo to znamená pre spoločnosť?

09.04.2020 00:01
smeti, odpad Foto:
Aj keď začali platiť prísne obmedzenia, odvoz odpadu musí fungovať.
debata (1)

Aj keď začali platiť prísne obmedzenia, odvoz odpadu musí fungovať. Inak by sa totiž kopil v uliciach, kde by mohol kontaminovať okolie. V mnohých európskych krajinách, ktoré zvádzajú boj s pandémiou, sa preto apeluje na to, aby sa odpadové hospodárstvo stalo kľúčovou oblasťou v boji proti šíreniu nákazy COVID-19. Na to, aké kroky sa v tejto súvislosti zavádzajú v Európskej únii, sa bližšie pozrela analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Zatiaľ čo výrazne ubudlo odpadu z prevádzok, ktoré obmedzili alebo prerušili prácu, zväčšil sa odpad domácností, kde sa teraz zdržiava väčšina populácie. Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, priemerný obyvateľ Slovenska vyprodukuje denne komunálny odpad s hmotnosťou 1,2 kilogramu. To však platí za normálnych okolností, v súčasnej situácii je to zrejme viac. Okrem bežného odpadu z domácností sa teraz zvýšilo i množstvo zdravotníckeho odpadu – použitých ochranných rúšok, rukavíc či odevov.

„Pri takomto druhu odpadu hrozí riziko kontaminácie, a teda aj šírenia nákazy. Preto je dôležité zvýšiť pozornosť a bezpečnosť aj pri zbere odpadu či nakladaní s ním, s dôrazom na ochranu zamestnancov odpadového hospodárstva. Nikto z nás si nevie a nechce predstaviť, že jedného dňa smetiarske autá prestanú jazdiť a smeti sa nám začnú hromadiť pod oknami našich príbytkov,“ pripomenula Sadovská.

Ako dodala, na problematiku odpadového hospodárstva nedávno upozornila aj OSN. Vlády jednotlivých krajín požiadala, aby sa nakladanie so zdravotníckym, komunálnym a iným nebezpečným odpadom začalo pokladať za naliehavú a nevyhnutnú verejnú službu s cieľom minimalizovať možné vplyvy na zdravie a životné prostredie. OSN tak reaguje na neustále sa rozširujúcu pandémiu COVID-19 a jej čoraz silnejšie dosahy na zdravie a hospodárstvo.

Za veľkú hrozbu považuje práve nesprávnu manipuláciu so zdravotníckym odpadom. Účinné nakladanie s ním si podľa organizácie vyžaduje náležitú identifikáciu, zber, skladovanie, prepravu, úpravu a zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadu. S tým zároveň súvisí dezinfekcia a ochrana, ale aj odborná príprava personálu vykonávajúceho tieto činnosti. OSN kladie dôraz tiež na bezpečné nakladanie s odpadom pochádzajúcim z domácností, lebo aj doň sa môžu dostať použité rúška, rukavice či exspirované lieky.

Väčšina vyspelých krajín v súčasnosti do svojho balíka opatrení zahrnula i sektor odpadového hospodárstva. A hoci to každý štát rieši individuálne, niektoré zavádzané kroky sa podľa údajov Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) opakujú. Kľúčovým sa väčšinou stáva zber a zneškodňovanie nemocničného odpadu a odpadu pochádzajúceho z domácností. Špeciálny dôraz sa pritom kladie na odpad, ktorý produkuje zdravotnícky personál či nakazení ľudia.

Domácnostiam s infikovanými členmi sa odporúča všetok odpad ukladať do vriec, tie uzavrieť a z dôvodu obmedzenej životnosti vírusu vyhodiť do nádob až po nejakom čase (24 – 72 hodín). Niektoré krajiny domácnostiam s nakazenými ľuďmi dokonca odporúčajú, aby odpad dočasne vôbec netriedili, pretože na určitých povrchoch môže vírus prežiť aj dlhší čas a do kontaktu s ním by tak mohli prísť aj posádky smetiarskych áut.

Za bezpečný spôsob nakladania s odpadom počas nákazy sa podľa Sadovskej považuje predovšetkým jeho energetické zhodnotenie v prevádzkach ZEVO (Zariadenia na energetické využitie odpadu), kde sa z neho vyrába teplo a elektrina. Odpad sa tam likviduje pri teplote 900 stupňov Celzia, čo je bezpečné a hygienické.

Energetické využitie zvyškového odpadu

prispieva napríklad k dekontaminácii

  • hygienických odpadov
  • znehodnotených plastov (plasty sa nedajú recyklovať donekonečna, iba 2– až 3-krát)
  • mnohých druhov odpadu, ktoré obsahujú nebezpečné látky ako ftaláty, brómované spomaľovače horenia, iné odolné biologické znečisťujúce látky či ťažké kovy
  • odpadu z triediacich a recyklačných zariadení: častí odpadu, ktoré majú nižšiu kvalitu (napríklad degradovaný materiál, ktorý už opakovane recyklovali)
  • znečisteného alebo zmiešaného odpadu, ktorý nemožno recyklovať
  • zvyškového odpadu po separovanom zbere
Zdroj: KOSIT, EWIA

„Preto vlády v krajinách, kde zariadenia ZEVO existujú, požadujú zabezpečenie ich plnej prevádzkovej kapacity,“ vysvetlila analytička. Na krízu zareagovala už aj bratislavská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), ktorá sa vzhľadom na situáciu rozhodla odložiť plánovanú odstávku svojho zariadenia ZEVO.

ZEVO je zariadenie, ktoré využíva odpad na... Foto: SHUTTERSTOCK
ekológia, zevo ZEVO je zariadenie, ktoré využíva odpad na výrobu tepelnej a elektrickej energie.

CEWEP navyše požaduje, aby pracovníci odpadového hospodárstva mali status kľúčového zamestnanca, podobne ako je to u pracovníkov pôsobiacich v zdravotníctve. S tým súvisí nutnosť zabezpečiť pre nich osobné ochranné prostriedky a spraviť všetko potrebné, aby sa do práce mohli vôbec dostať.

Podľa CEWEP je totiž personál ZEVO vysoko kvalifikovaný, no len veľmi ťažko nahraditeľný. Výpadok takých zamestnancov by v niektorých prípadoch mohol znamenať úplné zastavenie prevádzky. Situáciu s nedostatkom kapacít na energetické zhodnotenie v niektorých krajinách komplikuje i negatívny vývoj v stavebnom priemysle. Ten viedol k poklesu dopytu po stavebných materiáloch a následnému zastaveniu prevádzky v mnohých cementárňach, ktoré odpad pomáhajú spaľovať.

Čo je ZEVO

  • zariadenie, ktoré využíva odpad na výrobu tepelnej a elektrickej energie
  • na rozdiel od spaľovne teda odpad nielen likviduje, ale aj zužitkováva
  • vyrobené teplo sa používa na vykurovanie priemyselných objektov i domácností
  • napríklad v Košiciach sa takto v zime vykuruje asi 2 400 bytov
  • je šetrnejšie k životnému prostrediu aj ľudskému zdraviu
  • musí dodržiavať veľmi prísnu európsku i domácu legislatívu
  • má povolené len minimálne hodnoty emisií, ktoré môže vypustiť do ovzdušia
  • výrobou energie z odpadu šetrí zdroje surovín
Zdroj: KOSIT, EWIA

Na rozdiel od vyspelých krajín Európy, kde stovky ZEVO zaisťujú bezpečné zneškodnenie všetkého odpadu, na Slovensku je situácia zložitejšia. Prevádzkami ZEVO disponujú iba Košice a Bratislava, zvyšok krajiny (takmer 80 percent územia) je u nás stále odkázaný len na skládkovanie. V takom prípade sa odpad nezhodnocuje ani hygienicky neupravuje.

O niečo menšie nároky sa momentálne kladú na triedený zber a recykláciu odpadu (ako napríklad sklo, papier či plasty). Požiadavky, aby sa triedilo a recyklovalo čo najviac, síce pretrvávajú, ale mnohé zberné dvory a triediace strediská sú teraz zatvorené. Situáciu v ich prípade komplikuje aj fakt, že do triedeného odpadu sa dostáva i použitý zdravotnícky materiál. Prioritou pri zabezpečení odvozu odpadu sa tak v niektorých krajinách stáva hlavne zmesový komunálny a biologicky rozložiteľný odpad.

Ako počas nákazy pristupovať k odpadu

  • Nakupovať iba to, čo naozaj treba
  • Obmedziť nákup baleného tovaru a objednávok prostredníctvom e-shopov
  • Zabrániť vytváraniu zbytočného odpadu v domácnostiach
  • Neplytvať potravinami
  • Pri narábaní s odpadom a kontajnermi pozorne dbať na osobnú hygienu
  • Neodkladať odpadky vedľa kontajnerov
  • Použitý ochranný materiál (napr. rúška či rukavice) nedávať do triedeného zberu
  • Ochranné pomôcky by sa mali zabaliť do vreca, uzavrieť a vyhodiť do nádoby so zmiešaným komunálnym odpadom

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba