Brusel chce obehovú ekonomiku. Zníži sa množstvo odpadu?

Aj výroba má byť zelená. Opätovne by sa do nej malo dostať čo najviac vyrobených produktov. Európska únia prijala nový akčný plán. Tentoraz sa týka obehového hospodárstva. To je jedným z hlavných prvkov Európskej ekologickej dohody. Cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050.

, 30.03.2020 08:05
31

Práve v oblasti odpadu má únia totiž rezervy. Podľa Ivany Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) napriek úsiliu vznikne ročne zo všetkých hospodárskych činností v únii 2,5 miliardy ton odpadu. Každý obyvateľ únie tak priemerne vyprodukuje takmer pol tony.

V roku 2020 by však podľa záväzkov mali krajiny recyklovať až 50 percent odpadu. Riešením by tak mohlo byť podľa Bruselu práve obehové hospodárstvo. „Odpad je v rámci neho využívaný ako zdroj a v tomto systéme prakticky nevzniká,“ povedala pre Pravdu Maleš.

Tony odpadu musia klesnúť

Dnešná ekonomika je väčšinou lineárna a späť do obehu sa vracia len 12 percent vyprodukovaných materiálov. „Mnohé sa rozkladajú príliš ľahko, nie je možné ich opätovne použiť, opraviť, recyklovať, alebo sú iba na jedno použitie,“ povedal podpredseda Európskej komisie pre Európsku ekologickú dohodu Frans Timmermans. Spôsob výroby väčšiny produktov má akčný plán zmeniť – výsledkom by tak malo byť menej odpadu.

Po novom by tak v celej EÚ mal platiť jednotný model pre separovaný zber. Zaviesť by sa mali aj spoločné farby kontajnerov či harmonizované symboly kľúčových druhov odpadu. Jednoducho povedané, to, čo funguje, sa ešte viac použije.

Zodpovedné nakupovanie

Ruku k dielu však budú musieť priložiť aj jednotlivci. Nový akčný plán im má zabezpečiť aj viac informácií. A to tak, aby sa pri nákupe rozhodovali napríklad aj podľa materiálu, z ktorého je produkt vyrobený, či je možné ho recyklovať. Prípadne ako dlho vydrží.

Brusel chce obmedziť jednorazové použitie, zakáže aj ničenie nepredaného tovaru dlhodobej spotreby. To je bežná praktika aj pri luxusných značkách odevov. Niektoré nepredaný tovar radšej zničia, ako by ho predávali v zľave. Už teraz totiž ľudstvo konzumuje akoby malo v zálohe ďalšie dve zemegule.

Takýto prístup k produktom by podľa Malešovej mohol dopomôcť k zodpovednému konzumu. „Modely založené na prístupe produkt ako služba prinesú lepšiu kvalitu života, inovačné pracovné miesta a lepšie znalosti a zručnosti,“ povedala.

Priekopníci už obehovo myslia

Prechod na obehovú ekonomiku sa už postupne deje. A to vďaka priekopníckym firmám. Cieľom však je, aby sa zapojili všetci. Podľa eurokomisie by sa tak dokázal hrubý domáci produkt do roku 2030 zvýšiť o 0,5 percenta. A tiež by vzniklo 700 000 nových pracovných miest.

To však podľa Malešovej závisí aj od toho, ako veľmi sa slobodný trh nového systému zľakne. "Na to, aby sme prežili a žili komfortný život, budeme musieť veľa toho zmeniť v tom, akú spoločnosť tvoríme,“ povedala. Na Slovensku by podľa Malešovej pomohlo, ak by sa problematikou obehového hospodárstva nezaoberalo len ministerstvo životného prostredia, ale aj rezort financií a hospodárstva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
31 debata chyba
Viac na túto tému: #recyklácia #odpad #obehové hospodárstvo