Rozhovor: Zelené ciele možno plniť aj cez budovy

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Peter Robl Peter Robl sa zaoberá legislatívnym prostredím podporujúcim kvalitnú výstavbu a obnovu budov.

Do roku 2050 má byť Slovensko uhlíkovo neutrálne. Akú úlohu v tom zohrávajú budovy?

Podľa nízkouhlíkovej stratégie ministerstva životného prostredia, ktorá bola nedávno schválená, sú práve budovy sektorom, kde je najväčší potenciál na znižovanie emisií skleníkových plynov. Dá sa povedať, že na Slovensku máme dobre nastavenú legislatívu. Problémom je prax.

Prečo?

Desatina novopostavených domov je v triede C alebo horšej. Pričom legislatíva vždy požadovala lepšiu triedu ako spomínané céčko. Od roku 2016 by mali byť všetky novostavby v energetickej triede A1. Od budúceho roka už A0 – teda dom s takmer nulovou spotrebou energie. Čiže cez stavebné konanie, povoľovanie a kolaudáciu prechádzajú domy, ktoré nespĺňajú zákonné požiadavky.

Ako sa to môže stať?

Zákon o energetickej hospodárnosti hovorí, že novopostavená budova musí byť v nejakej energetickej triede. Stavebný zákon, ktorý upravuje stavebné konanie, hovorí, že budova môže byť skolaudovaná iba v prípade že prílohou k žiadosti je aj energetický certifikát. Ak pracovník stavebného úradu mechanicky číta stavebný zákon, tak si skontroluje, či je v prílohe certifikát. Tým preňho budova spĺňa všetko, čo má. A ak nevezme do úvahy zákon o energetickej hospodárnosti, tak nerieši, v akej triede stavba je. Z celého bytového fondu však ide len o malú časť. Na Slovensku sa ročne postaví okolo 15-tisíc bytov v bytových a rodinných domoch. Celkovo máme dva milióny bytov v existujúcich bytovkách a rodinných domoch, takže viac zaváži to, ako obnovujeme budovy.

Bytovky sa vo veľkom vrhli do zatepľovania.

Pri bytových budovách sa to naozaj robí v pomerne dobrom tempe. No väčšina opráv budov sa týka len zateplenia, prípadne výmeny okien, a tam sa to končí. Mohlo by sa zatepliť lepšie a vybrať aj lepšie okná. Výsledkom by bola vyššia úspora energie aj nižšie emisie.

Ako príklad môže slúžiť obnova paneláka v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves na Ulici Pavla Horova. Ide o pilotný projekt. Tam sa menili okná na všetkých bytoch. Vymenili si ich aj ľudia, čo si ich za vlastné menili už predtým. Robilo sa tam aj vetranie, takže v bytoch je čerstvý vzduch aj bez vetrania oknami, čo v zime šetrí teplo. Panelák je odpojený od centrálneho zásobovania teplom a vykurovanie zaisťujú v prevažnej miere tepelné čerpadlá. Investícia tam však bola možno aj viac ako dvojnásobne vyššia oproti bežnému zatepľovaniu a výmene okien. Tí ľudia však vďaka vysokým úsporám energie a s tým spojených nákladov od prvého momentu šetria peniaze, hoci musia splácať vysoký úver.

Problematické sú však aj štátne a verejné budovy. Čo s tým?

Týchto budov máme vyše 15-tisíc. Väčšina z nich sú školské budovy. Situácia je žiaľ taká, že sa veľmi málo obnovujú v porovnaní s bytovými domami. Štatistiky hovoria, že sa ročne obnoví len asi jedno percento týchto budov. Prekliatím sú eurofondy, cez ktoré sa opravy financujú. Starostovia totiž môžu získať až 90 percent peňazí práve z eurofondov. A ak je takáto možnosť, boli by hlúpi, ak by to robili inak. Pri takomto nastavení európskych zdrojov však brzdíme akékoľvek iné snahy starostov. A to je problém, pretože eurofondových prostriedkov nie je a nebude dosť na obnovu verejných budov v potrebnom tempe a kvalite. Existuje však aj garantovaná energetická služba. Tá funguje tak, že príde spoločnosť a investuje vlastne súkromné prostriedky do obnovy verejnej budovy, tiež garantuje výsledok. Teda úsporu energií a nákladov. Takto by sa to dalo tiež robiť. Aspoň čiastočne a nečakať len na európske financie. Ich nedostatok by čiastočne nahradil cez GES súkromný kapitál.