Ešte tento rok by sme však mali mať až 14 percent spotrebovanej energie zo zelených zdrojov. V roku 2005 to bolo 6,7 percenta. Otázne zostáva, či vôbec zelený cieľ roku naplníme. Zatiaľ to vyzerá, že nie.
"Pravdepodobne sa Slovensku nepodarí splniť svoj cieľ,“ hovorí Juraj Melichár z občianskeho združenia Priatelia Zeme. V roku 2018 sme totiž len necelých 12 percent spotrebovanej energie vyrobili z obnoviteľných zdrojov. Brusel nám pritom odporúča do roku 2030 výrazne pridať. A to až takmer na štvrtinu.
Za nelichotivými výsledkami vidí Melichár laxný prístup štátu. "Dlhodobá energetická politika Slovenska, žiaľ, zatiaľ neumožnila ľuďom, samosprávam a regiónom mať výhody z výroby energie z obnoviteľných zdrojov pre vlastnú spotrebu,“ hovorí. Namiesto toho máme podľa ekológa stále pomerne vysokú závislosť od dovozu fosílneho plynu a jadra z Ruska.
Slovensko má podľa riaditeľa predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiřího Koudelu nepochybne väčší potenciál na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, než aký v súčasnosti využíva. "Ide predovšetkým o geotermálnu energiu a malé inštalácie fotovoltiky na strechách rodinných domov,“ hovorí. Ani Koudela veľmi splneniu nášho cieľa neverí. V posledných rokoch totiž podiel zelených zdrojov u nás dokonca klesal, upozornil.
Vraj pomôže novela
Za splnenie cieľa zodpovedá rezort ministra hospodárstva Petra Žigu. "V tejto chvíli je predčasné vyjadrovať sa k splneniu cieľa pre rok 2020,“ odpovedal na otázku denníka Pravda, týkajucu sa dodržania nášho cieľa, komunikačný odbor ministerstva hospodárstva. Závisieť to má od vývoja spotreby energie, ako aj od výstavby nových zariadení na výrobu elektriny a tepla z obnoviteľných zdrojov energie.
"Podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energií na Slovensku v roku 2018 vzrástol na 11,9 percenta,“ dodal komunikačný odbor ministerstva hospodárstva. Žigovi ľudia si veľa sľubujú od novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Tá začala platiť vlani. Otázne je, či a ako sa pretaví do zeleného cieľa.
Zelená pätina
Podiel zelených zdrojov na celkovej spotrebe energie dosiahol v únii v roku 2018 takmer pätinu. Za štrnásť rokov sa tak množstvo spotrebovanej ekologickej energie zdvojnásobilo. Brusel chce v tomto roku dosiahnuť 20-percentnú hranicu obnoviteľných zdrojov v spotrebe energie. Čiastkové ciele jednotlivých členov sa líšia. A tiež ich plnenie. Niektoré štáty totiž už predbehli svoj zelený ciel, iné viac ako výrazne zaostávajú.
Prečo Slovensko zaostáva? Okrem prístupných zdrojov je podľa Koudelu dôležité aj nastavenie legislatívneho rámca. "V tomto ohľade Slovensko podľa môjho názoru trošku pokrivkáva,“ tvrdí. Ako príklad uvádza malé fotovoltické elektrárne do desať kilowattov nainštalovaného výkonu. Existuje síce podpora na ich vybudovanie, no je zastropovaná do sumy 1 500 eur. Všetka takto vyrobená energia musí byť spotrebovaná, nie je možné ju dodávať do siete. Výsledkom je nízky záujem domácností. "Situácia by sa výrazne zlepšila, ak by mohol takýto výrobca vyrobenú a nespotrebovanú elektrinu dodať napríklad svojmu dodávateľovi, ktorý by ju od neho vykúpil,“ hovorí Koudela. Takto to podľa neho funguje napríklad v susednom Česku, kde je záujem o malé fotovoltiky na strechách rodinných domov násobne väčší.