Slováci chcú znížiť emisie cez jadro, Rakúšania ho chcú vygumovať

Do nemilosti sa v Európskej únii dostalo nielen uhlie, ale napríklad v takom Nemecku či susednom Rakúsku aj jadrová energia. Berlín už dlhodobo tlačí na zatváranie svojich atómok. Tú poslednú - Philippsburg - zatvorilo posledný deň uplynulého roka.

, 19.01.2020 13:21
2

Po nástupe Zelených do rakúskej vlády však pritvrdila aj Viedeň. Do roku 2030 sa tak chce Rakúsko dostať úplne na zelené zdroje. O ďalších desať rokov má byť krajina už klimaticky neutrálna. Tým predbieha aj európsky plán. Ten počíta totiž až s rokom 2050. V legislatíve majú neutralitu zatiaľ len dve krajiny – s rokom 2045 počíta Švédsko, Francúzsko ráta s rokom 2050. K tomuto roku datuje svoje klimatické plány aj Slovensko. Nízkouhlíková stratégia, ktorá je aktuálne v pripomienkovom konaní, počíta s opatreniami za 11 miliárd eur z európskych zdrojov.

Podľa Bruselu by prím mali v EÚ hrať práve obnoviteľné zdroje – o desať rokov by mali tvoriť až 32 percent celkovej spotreby energie. Ide tak takmer o dvojnásobok súčasnej úrovne. Zabezpečiť to má lepšie prepojenie elektrickej siete a tiež uskladňovanie prebytočnej elektrickej energie. Inak systém viac zelených zdrojov nezvládne.

Slovensko sa však na rozdiel od iných krajín rozhodlo ísť atómovou cestou. "Bez kontinuálneho využívania jadrovej energie nebude v Slovenskej republike možné dosiahnuť plánované ciele v oblasti zmeny klímy,“ tvrdí komunikačný odbor ministerstva hospodárstva.

Pre zaistenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky elektrizačnej sústavy každého členského štátu únie je podľa rezortu hospodárstva dôležitý adekvátny a vyvážený zdrojový mix. A to nielen z pohľadu dostatočnej výrobnej kapacity – teda množstva – ale aj z pohľadu technológie výroby – teda kvality – elektriny.

"Atómové elektrárne sú pritom v súčasnosti najvýznamnejším zdrojom z pohľadu podielu na výrobe elektriny, ktorý má nízkouhlíkový charakter,“ tvrdí komunikačný odbor ministerstva hospodárstva. Ide podľa jeho odpovede až o 55 percent.

Vo finálnom štádiu dokončenia je 3. blok elektrárne Mochovce s inštalovaným výkonom 470 megawattov. S odstupom je plánované spustenie 4. bloku. Samozrejme, ak budú dodržané posledné dohodnuté termíny dostavby mochovskej atómky. Slovensko by tak malo v prevádzke šesť jadrových blokov s celkovým inštalovaným výkonom 2 880 megawattov. Výsledkom bude zvýšenie podielu jadrovej energie v energetickom mixe. "Slovensko sa tak premení z importéra elektriny na jej exportéra,“ dodáva ministerstvo hospodárstva.

Otázne zostáva, či dostane zelenú aj projekt ďalšej atómky v Jaslovských Bohuniciach. Ten sa zatiaľ stále neoplatí, aspoň tak sa ešte vlani vyjadril minister hospodárstva Peter Žiga.

"Budúcnosť nového jadrového zdroja závisí predovšetkým od ekonomických parametrov a vývoja situácie na trhu s elektrinou,“ spresňuje jeho rezort. Ten projekt zamrazil pre nízke trhové ceny elektriny. Tie sa totiž ešte predvlani pohybovali okolo 28 eur za megawatthodinu. No v súčasnosti je to už vyše 50 eur za megawatthodinu. Podľa slov samotného Žigu by sa nová elektráreň oplatila pri cene nad 60-eurovú hranicu.

Hlavným parametrom pre posúdenie opodstatnenosti novej atómky by však mal byť podľa ministerstva hospodárstva vývoj spotreby elektriny u nás. Prípadná výstavba nového jadrového zdroja by mala byť podľa ministerstva hospodárstva v súlade so smerovaním krajiny, ktorým je dekarbonizácia hospodárstva.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #Rakúsko #klimatické zmeny #klimatická neutralita #jadrová energetika