Európa obmedzí uhlie aj na hornej Nitre, bane sa zatvoria

Počas siedmich rokov pošle Európska komisia do regiónov závislých od uhlia sumu najmenej 100 miliárd eur.

18.01.2020 06:50
debata (34)

Oznámil to počas týždňa výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans. Brusel chce, aby tieto regióny prešli ku klimaticky čistému hospodáreniu. Na Slovensku sa to týka transformácie regiónu hornej Nitry. Na Slovensku by dotácie pre domáce uhlie mali skončiť v roku 2023 a Baňa Nováky má byť definitívne zatvorená v roku 2027. Kompenzácie majú ísť do alternatívnej výroby elektriny a tepla a tiež do dopravy, napríklad do novej diaľnice v regióne.

„Je to odklad ťažiarom v Astúrii (Španielsko), západnej Macedónii či Sliezsku, rašelinárom v Írsku či pobaltským regiónom ťažiacim ropné bridlice,“ uviedol možné príklady Timmermans. Zároveň vyzval členské štáty, aby vybrali vhodné regióny na pomoc. Na Slovensku ide práve o región v okolí Prievidze.

Ľudia sú v jadre Európskej zelenej dohody. Transformácia pred nami je bezprecedentná.
Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie

Plán na redukovanie uhoľných regiónov je súčasťou zelenej stratégie Európskej komisie, na ktorú má ísť počas desiatich rokov podpora vo výške 1 bilióna eur. Cieľom Európskej zelenej dohody (European Green Deal) je vytvoriť z Európy prvý uhlíkovo neutrálny kontinent na svete. Až štvrtina dlhodobého rozpočtu únie sa má vyčleniť na riešenie klimatických zmien. Vývoj technológií, ktoré budú zamerané na zmenu klímy, môže byť hnacou silou pracovných miest a rastu zamestnanosti v krajinách.

„Ľudia sú v jadre Európskej zelenej dohody. Transformácia pred nami je bezprecedentná. A bude fungovať iba vtedy, ak bude spravodlivá a ak bude fungovať pre všetkých. Budeme podporovať našich ľudí a naše regióny, ktoré musia vyvinúť väčšie úsilie v tejto transformácii,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri predstavovaní plánu. Znížením emisií sa podľa nej vytvoria aj nové pracovné miesta a zvýši sa kvalita života. Brusel chce pomáhať aj pri rekvalifikácii ľudí smerom k zelenším pracovným miestam.

Tento program však zvýši náklady na uhlíkové palivá, napríklad benzín. To by mohlo viac poškodiť rodiny s nízkymi príjmami, najmä tie vo vidieckych oblastiach, ktoré sa spoliehajú na prepravu pomocou automobilu. Podporovať sa však viac bude ekologickejšia doprava pomocou elektromobilov. K transformácií Európy budú musieť prispieť všetky členské štáty, regióny a odvetvia. Niektoré regióny budú obzvlášť postihnuté a v krajinách dôjde k hlbokému hospodárskemu a sociálnemu obratu.

„Každý chce do roku 2050 klimatickú neutralitu, rozpočet však musí tento prechod podporiť,“ informovala Európska komisia. Zelená dohoda bude financovať aj novovzniknuté pracovné miesta, inštalácie solárnych panelov v krajinách či podporu výroby elektrických vozidiel. Spoločnosti, ktoré vyrábajú obnoviteľnú energiu, môžu byť v predstihu pred firmami, ktoré sa budú len pripravovať na nadchádzajúce zmeny. Komisia však tiež odhaduje, že na dosiahnutie súčasného cieľa do roku 2030 bude potrebné ročne investovať ďalších 260 miliárd eur na zníženie emisií o 50 až 55 percent.

Dosah dohody na krajiny

Plán, ktorý predstavili v utorok v Európskom parlamente, zahŕňa aj mechanizmus na pomoc regiónom, ktorých sa zelená dohoda dotkne najviac. Podľa Európskeho parlamentu pôjde hlavne o krajiny, ako je Poľsko, Bulharsko, Česká republika, Nemecko, kde je najväčší počet pracovných miest v uhoľnom priemysle.

Poľsko v súčasnosti vyprodukuje asi 80 percent svojej energie z uhlia. Pričom Varšava stále nedala súhlas na zelenú dohodu. Podľa plánu sa budú peniaze prideľovať podľa konkrétnych kritérií. Napríklad regióny, v ktorých veľké množstvo ľudí pracuje v oblasti uhlia, ťažby rašeliny alebo bridlicovej ropy a plynu, budú mať prednosť. Navrhnutý bol aj Fond spravodlivého prechodu vo výške 100 miliónov eur, a to z rozpočtu EK pre členské krajiny.

Zelená dohoda sa zameriava na boj proti zmene klímy a ďalšie environmentálne ciele. A to v oblastiach, ako sú doprava, energetika, znečisťovanie, poľnohospodárstvo, obehové hospodárstvo a biodiverzita.

Mechanizmus financovania zelenej dohody

Štáty sa môžu uchádzať o finančnú podporu pri prechode na ekologickejšiu krajinu, ale budú musieť predložiť národné plány reštrukturalizácie svojej ekonomiky s podrobným uvedením nízkoemisných projektov.

Financovanie zelenej dohody bude z troch zdrojov. Fond pre spravodlivú transformáciu (JTF) bude vo výške 7,5 miliardy eur a vznikne z nových finančných prostriedkov EÚ. Spolu sa tak zabezpečia finančné prostriedky vo výške 30 až 50 miliárd eur, ktoré pritiahnu ešte väčšie investície. JTF bude poskytovať najmä granty pre regióny, podporovať pracovníkov v rozvíjaní nových zručností, pomáhať malým a stredným podnikom, startupom a podporí aj investície do prechodu na čistú energiu.

Špecializovaná schéma spravodlivej transformácie v rámci Programu InvestEU sa bude zameriavať na mobilizáciu investícií až do výšky 45 miliárd eur. Jej cieľom bude prilákať súkromné investície v prospech týchto regiónov vrátane investícií do udržateľnej energetiky a dopravy.

Posledný mechanizmus je úverový nástroj pre verejný sektor v spolupráci s Európskou investičnou bankou podporovaný rozpočtom EÚ, ktorého cieľom budú investície vo výške 25 až 30 miliárd eur. Komisia predloží legislatívny návrh na jeho zriadenie v marci 2020.

Projekty zahŕňajúce jadrovú energiu nebudú oprávnené na financovanie z rozpočtu EÚ s výnimkou projektov týkajúcich sa programu Euratomu zameraných na jadrový výskum a odbornú prípravu.

Európska zelená dohoda a uhlíková neutralita

  • Uhlíková neutralita je stav, keď sú v rovnováhe emisie uhlíka a ich pohlcovanie z atmosféry. A to cez takzvané uhlíkové zachytávače – sem patrí pôda, lesy, oceány.
  • Prírodné zachytávače ročne pohltia objem medzi 9,5 gigatony a 11 gigatonami CO2. Na pohltenie všetkých emisií, ktoré ľudstvo ročne vypúšťa, však nestačia. Emisií totiž ľudia nateraz vypustia takmer štyrikrát viac. Napríklad v roku 2017 to bolo až 37,1 gigaton emisií CO2.
  • Európska zelená dohoda ma znížiť daň z uhlíkových emisií do roku 2030. Plán je znížiť emisie v roku 2030 na 55 % oproti hodnotám z roku 1999 (doteraz bol plán znížiť emisie o 40 %). Rozšíri sa systém obchodovania s emisiami.
  • Do roku 2027 pošle Európska komisia do regiónov závislých od uhlia sumu najmenej 100 miliárd eur.
  • Brusel počíta so vznikom Fondu spravodlivého prechodu a stanoví sa Stratégia biodiverzity do roku 2030.
  • Európska komisia chce schválením európskeho klimatického zákona dosiahnuť ciele do roku 2050.

Zdroj: Európsky parlament

34 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska komisia #baníci #Horná Nitra #uhlie #klimatická neutralita