Slovensko je málo ambiciózne v ich využívaní, nakoľko v Národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP) do roku 2030 vláda schválila rast podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) zo súčasných približne 12 % na 19,2 %, upozornila Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). MH výšku podielu OZE obhajuje.
„Napriek výraznej snahe a kritike odborníkov podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na domácej spotrebe ostal na úrovni len 19,2 %, pričom Európska komisia Slovensku odporúčala navýšenie ambícií až na 24 %. Ministerstvo naďalej argumentuje tým, že zvyšovanie podielu OZE je príliš drahé,“ uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Ministerstvo hospodárstva v Národnom energetickom a klimatickom pláne uviedlo, že investičná náročnosť zvyšovania podielu OZE na domácej spotrebe sa bude pohybovať vo výške 4,3 miliardy eur, pričom zvýšenie na 20 % by znamenalo zvýšenie investícií o ďalších 700 miliónov eur, teda na sumu päť miliárd eur.
„Výpočet MH SR vychádza z celkových odhadovaných investičných nákladov na jednotlivé druhy OZE, no ministerstvo neuviedlo v rámci plánu žiadnu metodiku, ako dospelo k celkovej sume,“ upozornil Karaba.
SAPI zdôraznila, že náklady na zvýšenie podielu OZE nebude znášať iba štát, ale investície pôjdu zo súkromných zdrojov súčasných či budúcich výrobcov energie. „Zároveň je potrebné si uvedomiť, že investičné náklady na OZE klesli za ostatných desať rokov v prípade fotovoltiky o neuveriteľných 70 % a očakáva sa ďalší pokles. Už teraz sú vietor a slnko najlacnejšie zdroje elektrickej energie,“ povedal Karaba.
Ministerstvo hospodárstva však s takýmto pohľadom nesúhlasí. „Slovensko už má nízkouhlíkový mix výroby elektriny. To je aj dôvod, prečo nie je možné ľahko integrovať do elektrizačnej sústavy premenlivé zdroje výroby elektriny, ako sú vietor a slnečná energia, na výraznejšie zníženie emisií skleníkových plynov,“ argumentuje odbor komunikácie MH. Efektívnejšie znižovanie emisií je podľa MH preto možné v prípade teplárenstva. „Táto oblasť ale potrebuje vyššie investičné náklady, čo sa odzrkadlilo aj v odhade nákladov, ktoré obsahuje NECP,“ uviedol rezort.
Určenie cieľa pre obnoviteľné zdroje energie vychádzalo z modelovania MH SR a Ministerstva životného prostredia SR v spolupráci so Svetovou bankou. Rezort v materiáli predloženom do medzirezortného pripomienkového konania navrhoval celkový podiel OZE do roku 2030 alternatívne na úrovni 19,2 % a 20 %. „Žiadna pripomienka neodporúčala cieľ 20 %, prípadne vyšší. Subjekty, ktoré sa vyjadrovali k výške, prípadne k ambicióznosti cieľa, odporúčali cieľ vo výške 19,2 %. Tento cieľ získal podporu Hospodárskej a sociálnej rady, ako aj vlády,“ dodalo MH.