Ministerstvo financií totiž pripravuje spustenie Slovenského fondu na podporu rastu, ktorý má slúžiť na podporu tvorby nových pracovných miest vo firmách. Podpora navyše nezväčší dieru do štátnej kasy. Potvrdil to hovorca rezortu Radko Kuruc.
„Do špeciálneho fondu bude vyčlenená časť európskych zdrojov. Tento krok bude v súlade s legislatívou EÚ,“ podotýka Kuruc a dodáva, že fond bude poskytovať prevažne dlhodobé úvery na dlhodobé investície do nových projektov.
Viacero podnikateľov má totiž podľa neho problém získať peniaze na projekty, ktoré sú finančne náročné a zároveň negarantujú návratnosť v priebehu krátkeho časového obdobia. O výške úroku hovorca zatiaľ špekulovať nechcel, má však byť nižší ako v komerčných bankách. Podľa oficiálnych štatistík Národnej banky Slovenska ponúkajú slovenskí bankári podnikateľom úvery s výškou nad jeden milión eur s celkovou ročnou percentuálnou mierou nákladov na úrovni 4,89 percenta.
O záujemcoch o zvýhodnené úvery vie rezort financií už v súčasnosti. Zatiaľ však nechce prezradiť, v akých oblastiach by chceli podnikať a koľko ľudí by zamestnali. Medzi odvetvia, ktoré zapadajú do špecifikácie, však patrí napríklad aj čerpanie a dodávka tepla z geotermálnych vrtov.
Zástupca podnikateľov Róbert Kičina je však pri hodnotení nového fondu opatrný. „Do istej miery bude narúšať podnikateľské prostredie, pretože podporu z neho určite nedostanú všetci podnikatelia na Slovensku. Kľúčové však bude, či bude fond transparentne zverejňovať informácie o prijímateľoch a o efektívnosti použitia,“ mieni Kičina.
Jednou z možností, kam by mohli ísť peniaze nového fondu, však je podľa premiéra Roberta Fica aj kúpa skôr sprivatizovaných podielov v niektorých firmách. Napríklad v súčasnosti chce svoje akcie v Stredoslovenskej energetike predať Electricité de France. Keby sa vláda rozhodla uchádzať o vlastníctvo tohto podniku, zrejme by súťažila s českým Energetickým a průmyslovým holdingom miliardára Petra Kellnera, finančnej skupiny J&T a Daniela Křetínského. Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií by totiž chcel holding ovládať nielen SPP, ktorý získal od francúzskych a nemeckých privatizérov, ale aj niektorú zo spoločností predávajúcich a distribuujúcich elektrinu. Je však otázne, či by štát nepriamo z peňazí z eurofondov mohol podľa bruselských pravidiel kupovať späť už raz sprivatizovaný majetok.
Vláda chce posilniť podnikateľské prostredie aj prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Ten slúži na poskytovanie úverov pre obce určených na výstavbu či rekonštrukciu bytoviek. Podľa Fica pôjde na oba tieto projekty asi päť percent európskych peňazí, čiže viac ako 800 miliónov eur. Presné pomery, podľa ktorých sa budú peniaze deliť medzi fond rozvoja bývania a podnikateľský rozvojový fond, však v súčasnosti nie sú známe.