Kollár: Čo bude, ak naliate peniaze nikdy neuvidíme?

Ministri financií eurozóny sa cez víkend dohodli, že na hasení gréckych dlhov sa bude dobrovoľne podieľať aj privátny sektor. Odporcovia pôžičky Grécku z SaS ale žiadali najtvrdšiu účasť bánk. Podľa podpredsedu SaS Jozefa Kollára teraz strana čaká, koľko súkromníkov sa do pomoci aj reálne zapojí.

22.06.2011 00:00
sas, Kollár Foto:
Predseda parlamentného finančného výboru a poslanec za SaS Jozef Kollár.
debata (5)

Jednou z podmienok SaS pri pomoci Grécku bola aj účasť súkromného sektora. Na nedeľňajšom stretnutí ministrov financií Európskej únie sa dohodlo, že účasť privátneho sektora bude dobrovoľná. Stačí vám to?

Nestačí. Podmienkou bola silná účasť súkromného sektora. Formy účasti sú tri, najmäkšia, stredná a najtvrdšia forma. Zvolila sa nakoniec tá najmäkšia. Som zvedavý, koľko subjektov súkromného sektora sa zapojí a ako to vyhodnotia ratingové agentúry. Tie sa vyjadrili, že ak nebude úplne splnená podmienka dobrovoľnosti, tak to budú považovať za začiatok reštrukturalizácie dlhu, inými slovami za začiatok bankrotu.

Prečítajte si viac o GRÉCKEJ KRÍZE 

Z toho vyplýva, že táto podmienka nie je pre vás úplne uzavretá a stále čakáte.

Správne ste to pochopili. Zarážajúce je ale aj vyhlásenie po víkendovom rokovaní euroskupiny. Hovorí sa v ňom, že ministri financií sa tešia na zverejnenie správy o dodržiavaní dohodnutého programu, spojeného s prvou bilaterálnou pôžičkou Grécku. Tušíme ale, že tam bude veľa kritiky pre nedodržiavanie podmienok programu. Ďalšia vec sú kľúčové zákony, ktoré grécky parlament musí prijať nielen o fiškálnej konsolidácii, ale najmä o privatizácii. Na tú ale nemajú legislatívu a inštitucionálne vybavenie. Aj krach Grécka by mal svoju hodnotu. Ukázal by im, že existuje aj iná alternatíva do budúcnosti, a to je zodpovedná politika, ktorú 20 rokov nerobili.

Štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška hovorí, že krach Grécka by negatívne zasiahol aj Slovensko.

Áno, nikto nevie vyčísliť dôsledky krachu Grécka na francúzsku, nemeckú a v konečnom dôsledku aj slovenskú ekonomiku. Ročne umiestňujeme na trhy dlhopisy priemerne za sedem miliárd na krytie vlastného dlhu a pád Grécka by mohol zdvihnúť úrokové miery. Napríklad nárast úrokových sadzieb na finančných trhoch o jeden percentuálny bod znamená pre Slovensko plus 70 miliónov eur navyše za obsluhu dlhu. Ale ja sa pýtam, čo sa stane, ak tam nalejeme ďalšie peniaze a nikdy ich neuvidíme? Zamýšľa sa niekto nad tým, kedy sa Grécko vráti na nejaké prijateľné úrovne konkurencieschop­nosti?

V Bruseli sa aktuálne preberá aj eurovale 2, ktorý má eurozónu chrániť po roku 2013. Viete si predstaviť, že by ste ho zastavili?

Náš postoj sa nezmenil, vieme si to predstaviť.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba