Železnice tak v tomto roku vyrubia štátu vyše 230-miliónovú sekeru, nemocnice ďalších približne sto miliónov. Na druhej strane sa však vyčerpajú aj prenesené výdavkové limity niektorých kapitol rozpočtu. Rovnako sa niektorým úradom pre nízko nastavené rozpočty bude musieť ešte prilievať. Dokopy tak ministerstvá a úrady dostanú navyše 71 miliónov eur. Medzi nimi napríklad úrad geodézie a katastra dostane osem miliónov eur, Slovenská informačná služba ďalších 2,9 milióna eur.
Podľa úradov im navýšenie príjmov má zabezpečiť len základnú prevádzku. „Požiadavka na poskytnutie rozpočtových prostriedkov zodpovedá reálnym potrebám Slovenskej informačnej služby na plnenie základných povinností pri ochrane bezpečnosti štátu a jeho občanov,“ povedal Alexander Kurtanský, hovorca Slovenskej informačnej služby.
Rezort financií podfinancovanie niektorých kapitol rozpočtu pripúšťa. „Platí, že pri väčších kapitolách je možné kompenzovať takýto výpadok úsporami z iných zdrojov, pri malých kapitolách je to obtiažnejšie,“ povedal Mikloš. Podľa neho boli plošné škrty, ktoré následne spôsobili problémy niektorých úradov, výsledkom nedostatku času a kapacity pri príprave tohtoročného rozpočtu. „Teraz ju máme a takáto situácia by sa v zásade nemala zopakovať,“ sľubuje Mikloš.
Za plošné škrty kritizovali niektorí odborníci Radičovej vládu už vlani. V súčasnosti je podľa analytikov dôležité najmä udržať míňanie na uzde. „Pozitívne vnímame skutočnosť, že štátu sa podarilo znížiť výdavky na chod štátu. Ostatné výdavky sa však znížiť nepodarilo. Výdavky na obsluhu štátneho dlhu sa zvýšili napríklad z dôvodu výraznejšieho nárastu dlhu počas uplynulých rokov,“ konštatovala Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Oproti plánom v rozpočte však nakoniec štát dá na obsluhu dlhu menej o 100 miliónov pre lacnejšie požičiavanie si na trhoch. Usporiť viac by mal tiež štát na slabšom čerpaní eurofondov, väčšie príjmy zas pritečú do štátnej pokladnice z dividend. Celkovo by mal štát v tomto roku hospodáriť so sekerou 3,8 miliardy eur, čím by sa mal dosiahnuť plánovaný 4,9-percentný deficit.
Otázniky však visia nad budúcoročným rozpočtom. Otvorené zostávajú najmä peniaze na priority vlády, teda diaľnice, zdravotníctvo či školstvo, keďže väčšina koalície odmieta akékoľvek zvyšovanie daní. Bez vyšších daní, napríklad na pivo, víno či nehnuteľnosti, by totiž na nové investície zostalo len 100 miliónov, pričom pôvodné odhady financmajstrov hovorili o dvoj- až trojnásobne vyššej sume.