Akcie v Amerike aj Európe sa preto vo štvrtok opäť výrazne prepadli. Analytici predpokladajú, že USA sa už môžu nachádzať v recesii, čo by postihlo celý svet.
„Niektoré ukazovatele naznačujú, že rast ekonomiky USA za tretí štvrťrok už bude negatívny,“ povedal analytik spoločnosti XTB Kamil Boros. Ak by naozaj prišiel hospodársky prepad, podniky by podobne ako v roku 2009 prestali prijímať nových ľudí, zmrazili by sa platy, ale tiež by sa začalo masívne zlacňovanie.
Okrem možnej recesie USA včerajšok priniesol aj pokles ratingu rovno pre sedem talianskych bánk a tri najväčšie americké banky. Prepadom kurzu na 8-mesačné minimum voči doláru si všetky udalosti vo štvrtok odnieslo euro. Investori sa vo veľkom zbavovali aj akcií, keď najväčšie európske indexy padli takmer o päť percent, čo znova znehodnotilo úspory ľudí uložené v akciách. Hlboko v červených číslach sa však ocitla aj americká burza.
Ak by sa spomaľovanie ekonomiky prehĺbilo do recesie, najskôr by podľa odborníkov zasiahlo starý kontinent. „Európa je momentálne veľmi slabá. Je možné, že recesia nastane najskôr v tomto regióne a potom sa presunie do USA. V roku 2008 to bolo naopak,“ konštatoval Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Colosseum.
V Európe už spomaľuje priemyselný rast, čo môže v blízkej budúcnosti priniesť opatrnosť pri prijímaní nových zamestnancov a obavy sa prenášajú aj na ľudí na Slovensku. „Spotrebiteľský dopyt už slabne v Českej republike aj na Slovensku, s čím nutne súvisí aj spomaľovanie ekonomického rastu,“ povedala Markéta Šichtářová, riaditeľka Next Finance.
Rovnako však s problémami zápasia aj banky, ktorým ratingové agentúry stále znižujú hodnotenia. Európske finančné domy tak ťahajú dole skúpené dlhopisy problematických štátov, najmä Grécka. V prípade neriadeného pádu Atén sa totiž očakáva aj krach najmä francúzskych či nemeckých bánk.
Zatiaľ však zánik veľkých finančných inštitúcií podľa odborníkov nehrozí. „V nasledujúcich rokoch sa vo finančnom sektore dá očakávať vlna konsolidácií a krachov malých inštitúcií. Veľké banky by nemali padnúť,“ potvrdil Tomčiak.
Ďalšie znižovanie hodnotení, a tým aj problém dostať sa k peniazom, sa im ale zrejme nevyhne. „Americký bankový sektor je skoro rovnako prehnitý ako v roku 2008, európske banky sú na tom ešte horšie ako pred tromi rokmi. Ďalší pokles ratingu bude nasledovať,“ povedala Šichtářová.
Na rozdiel od roku 2008 však vládam a centrálnym bankám nezostáva veľa možností, ako krízu skrotiť. Pred tromi rokmi sa síce snažili recesiu odvrátiť pumpovaním peňazí do ekonomík, oživenie však bolo len krátkodobé. Výsledkom sú však vysoké dlhy, dusiace ich ekonomický rast. „V súčasnosti ich predstavitelia môžu len dúfať, že sa ekonomický vývoj zlepší,“ spresnil Tomčiak.
Zatiaľ si tak kupujú čas, Európska centrálna banka napríklad skupovaním talianskych a španielskych dlhopisov, európski politici sa snažia pred neriadeným pádom zachrániť Grécko. Americkí centrálni bankári sa zas rozhodli skupovať dlhodobé štátne obligácie a predávať krátkodobé, čím by sa mali udržať rekordne nízke úroky, povzbudiť investície a pomôcť ľuďom pri refinancovaní hypoték.
Podľa analytikov to však nepomôže a následky môžu byť ešte horšie, ak by sa ekonomiky prepadli do mínusu už teraz. „Prepad do recesie a krach zle riadených podnikov by bol pre americkú i európsku ekonomiku najlepším liekom,“ uzavrel Tomčiak.
Recesia totiž podľa Borosa nie je z dlhodobého hľadiska nič strašné. „Recesia je ozdravný proces. Ekonomika sa tak vyčistí od investícií, ktoré vznikli najmä pre štátne stimuly a bude sa vyrábať naozaj to, čo ľudia chcú,“ vysvetlil analytik.