Grécko totiž v súčasnosti čaká na ďalšiu, osemmiliardovú injekciu z prvého, vlaňajšieho 110-miliardového balíka pomoci. Ak peniaze do konca októbra nedostane, zbankrotuje.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Grécko tak dostalo podľa agentúry Reuters od zástupcov eurozóny, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky 15 podmienok, ktoré musí čo najskôr splniť. Medzi nimi je napríklad prepúšťanie v štátnej správe, znižovanie či zmrazovanie platov a dôchodkov, zatvorenie štátnych organizácií a zrýchlenie privatizácie.
„Grécko musí splniť všetky ciele, na ktorých sa dohodlo, nič viac a nič menej,“ povedal hovorca eurokomisára Oliho Rehna Amadeu Altafaj.
Po výstrahe a len pár hodín pred telefonickou konferenciou troch veľkých veriteľov Grécka s gréckou vládou vyšiel s dodatočnými opatreniami grécky minister financií Evangelos Venizelos. Podľa neho by sa do konca roka malo prepúšťať v štátnych podnikoch a výraznejšie škrtiť štátne výdavky. O prácu by tak malo prísť 100-tisíc ľudí.
Schopnosť uskutočniť ohlásené škrty však analytici spochybňujú. „Grécko je ekonomicky vyčerpané. Rýchlejšie plnenie opatrení na zníženie deficitu verejných financií v jeho silách už nie je,“ povedal Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Colosseum.
Grécka ekonomika by sa mala totiž len v tomto roku prepadnúť o 5,5 percenta a zatiaľ sa Aténam nedarí plniť ani plán privatizácie, keď z plánovaných 1,7 miliardy dostali len 400 miliónov. Rovnako zrejme nedosiahnu plánovaný 7,5-percentný deficit verejných financií, ale o jeden percentuálny bod vyšší schodok.
Podľa odborníkov sú v súčasnej situácii len dve riešenia, a to nechať Grécko zbankrotovať alebo rozpustiť dlhy v sume 340 miliárd eur v inflácii, čo by zasiahlo celú úniu. „Vysokú infláciu považujeme za horšiu ako bankrot, keďže pomáha nezodpovedným, teda tým, čo zadlžovali, a poškodzuje zodpovedných, ktorí sporili, keďže znehodnocuje ich úspory,“ konštatoval Kamil Boros, analytik XTB.
Niektorí analytici však tvrdia, že pád Grécka by so sebou mohol stiahnuť aj iné krajiny a náklady by mohli byť ešte väčšie ako záchranné balíčky pre všetky problematické krajiny. Rovnako sa nedá s istotou povedať, či problematické štáty balíčky pomoci pred bankrotom nakoniec zachránia, keďže aj Grécko malo byť zachránené už po prvej pôžičke.
Atény namiesto toho teraz tŕpnu, či štáty eurozóny schvália zmeny v prvom eurovale a krajina dostane aj druhú pomoc. Niektoré krajiny eurozóny sa totiž k ďalšej pôžičiek stavajú čoraz skeptickejšie. Naopak, eurozóne začali pomáhať krajiny BRICS, teda Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika, ktoré nakúpili dlhopisy eurovalu.
Ak by však pomoc nezabrala a krajina by nakoniec skrachovala, nemuselo by to znamenať jej koniec v eurozóne. Podľa Borosa by Gréci mohli v menovej únii zostať, ak by centrálna banka aj naďalej prijímala dlhopisy zbankrotovanej krajiny. „V súčasnosti centrálna banka tvrdí, že ich akceptovať nebude, ale banka od začiatku dlhovej krízy menila pravidlá ohľadom kolaterálu už viackrát,“ spresnil Boros,
Podľa Martina Prokopa, analytika Next Finance, by bolo ponechanie krajiny v menovej únii vhodnejšie riešenie pre finančné inštitúcie a eurozónu, pretože banky by nezaznamenali také výrazné straty. „Z pohľadu Grécka by však bolo lepšie zaviesť vlastnú menu, čo znamená vylúčenie z eurozóny,“ uzavrel Prokop.
O riešení dlhovej krízy cez víkend diskutovali aj ministri financií Európskej únie spolu s americkým ministrom Timothym Geithnerom, rozhodné stanovisko však nezaujali. Trhy na napätú situáciu reagovali prepadmi.