Pád veľkých bánk by totiž mohol ešte výraznejšie podlomiť dôveru v eurozónu. V prípade USA je to však aj pomoc samým sebe, keďže svoje dlhy splácajú aj sporným tlačením nekrytých dolárov. Časť z nich sa podľa tohtotýždňovej dohody dostane cez americkú a európsku centrálnu banku pôžičkami do európskych komerčných bánk.
„Požičiavanie dolárov zo strany centrálnej banky sa dá vnímať ako varovný signál poukazujúci na veľmi zlú situáciu európskych bánk,“ konštatoval Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Colosseum. Američania mali svojho zástupcu prvýkrát aj na stretnutí ministrov financií eurozóny, ktoré sa koná v poľskom Vroclave.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Situácia bánk sa zhoršuje zároveň s tým, ako Európu čoraz viac trápi dlhová kríza a špekulácie o možnom krachu Grécka. Európski politici zároveň nie sú schopní situáciu razantne riešiť. Akcie na burzách zažívajú preto už jeden a pol mesiaca výrazné turbulencie a prepady, čo znehodnocuje úspory ľudí. To je spojené so zamŕzaním medzibankového trhu a neochotou bánk požičiavať si navzájom.
Ak by sa situácia finančného sektora nezlepšila, mohli by to časom pocítiť aj ľudia cez ťažší prístup k úverom či vyššie poplatky. Už v súčasnosti na dlhovú krízu pritom doplácajú slovenskí motoristi, keď pre nedôveru v euro a jeho klesajúci kurz dražejú oddnes benzín a nafta o 1,5 centa za liter. Na konci augusta bol ešte kurz eura oproti doláru takmer na úrovni 1,45 dolára, ale tento týždeň kurz nakrátko spadol až k 1,36 dolára. Na drahé palivá tlačí aj drahá ropa, ktorá napriek dlhovým problémom nelacnie.
Z komodít je drahé aj zlato, ktoré sa drží nad 1¤700 dolárov za troyskú uncu. Ľudia tak začali ukladať peniaze do bezpečnejších, komoditných prístavov, pre nedôveru v euro zas uprednostňujú dolár. „Klienti bánk premenili v posledných týždňoch veľký objem peňazí práve na americké doláre,“ povedal Tomčiak.
Európske banky by si namiesto pomoci doláre mohli vymeniť aj samy, no to by im zas dramaticky znížilo eurové zásoby. „Banky ani pôžičky vyložene zachrániť rozhodne nedokážu, pretože sú kapitálovo slabé,“ konštatovala Markéta Šichtařová, riaditeľka Next Finance. Prílevom dolárov tak napríklad španielskym bankám nezmiznú znehodnocujúce sa hypotéky, talianske banky neprestane valcovať obrovská zadlženosť krajiny a francúzskym bankám sa nepremenia grécke dlhopisy na skutočné peniaze.
Bankám tak bude najnovšie v neobmedzených množstvách požičiavať doláre Európska centrálna banka cez trojmesačné úvery. Tá ich získa výmenou za eurá napríklad od amerických centrálnych bankárov a banky si tak nebudú musieť znižovať vlastné eurové zásoby. K podobným výmenám došlo aj počas prvej krízy v roku 2008.
Na informácie o koordinovanej pomoci zareagovali pozitívne trhy, keď svetové akcie spoločne s eurom začali rásť. „Táto operácia pomôže bankám na niekoľko týždňov, maximálne mesiacov. Počas tohto obdobia budú musieť vymyslieť dlhodobejšie riešenie krízy,“ doplnil Tomčiak.
Bankrotu by sa podľa neho banky mohli vyhnúť buď získaním nového kapitálu od investorov, odpredajom nepotrebného majetku, alebo prepúšťaním zamestnancov. „Banky sa zatiaľ spoliehajú predovšetkým na redukciu počtu pracovníkov,“ povedal Tomčiak.
Podobne postupujú aj americké banky, keď Bank of America plánuje do konca septembra prepustiť 3 500 ľudí. Celkovo by malo v priebehu najbližších piatich rokov ubudnúť 30-tisíc pracovných miest. Najväčšia americká banka v minulosti prosperovala, pred tromi rokmi dokonca odkúpila americkou vládou zachránenú investičnú spoločnosť Merrill Lynch, ktorá bola pre finančnú krízu pred bankrotom. V súčasnosti sa však topí v problémoch, na rozdiel od britskej Barclays, ktorá odkúpila nezachránenú a skrachovanú Lehman Brothers a v súčasnosti prosperuje.
Podľa časti ekonómov to poukazuje na fakt, že 700 miliárd dolárov, ktoré Američania na záchranu finančných inštitúcií v minulosti minuli, nič nevyriešilo. „Recesiu to aj tak neodvrátilo. Ale týchto 700 miliárd výrazne zaťažilo americké verejné financie,“ vysvetlila Šichtařová. Samotné USA tak v súčasnosti bojujú so zadrhávajúcim sa hospodárskym rastom a obrovskými dlhmi.
V Európe dlhy dramaticky vzrástli napríklad v Írsku, kde záväzky problematických bánk na seba prevzala tamojšia vláda. Krajinu to zrazilo do obrovských problémov, až koncom vlaňajška požiadala o pomoc z eurovalu. Napriek tomu chcú európske štáty pomáhať bankám aj naďalej, a to cez zmeny v ochrannom vale.
Podľa niektorých odborníkov by však bolo lepšie nechať problematické banky zbankrotovať a prečistiť tak bankový sektor. Dotlačil by ich k tomu pád Grécka, ktorý považuje za pravdepodobný 65 percent ekonómov, ktorých oslovila agentúra Reuters. To však podľa nich nemusí nevyhnutne znamenať aj vystúpenie krajiny z eurozóny.