Problémy majú najmä talianske, španielske a francúzske banky. Napríklad akcie talianskej Intesa Sanpaolo od začiatku augusta padli takmer o tretinu, zatiaľ čo na konci júla mali oproti januáru len polovičnú stratu. Podobne padá aj UniCredit, z francúzskych bánk začali investori vo veľkom predávať akcie Societe Generale.
„Banky sú v zlom stave, niektoré nie sú solventné. Aktíva, ktoré majú, klesli na cene. Napríklad úvery v nehnuteľnostiach alebo úvery v štátoch, ktoré sú momentálne v problémoch,“ povedal Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. Slovenské banky by však problémy na burzách podľa neho zatiaľ nemali zasiahnuť. Klientov sa ťažkosti bánk môžu dotknúť zvyšovaním poplatkov či predražovaním pôžičiek.
Podľa Davida Mareka z Patria Finance medzi najohrozenejšie banky na základe poistenia proti riziku bankrotu patria okrem spomínanej francúzskej a dvoch talianskych aj škótska RBS, britská Lloyds, americká Bank of America, španielske BBVA a Banco Santander.
„Situáciu komplikuje aj vzájomná previazanosť európskeho bankového sektora, keď sa dostane do problémov jedna banka, môže sa spustiť reťazová reakcia,“ spresnil Marek.
Súčasná situácia bánk je však podľa Karpiša výsledkom politických rozhodnutí počas prvej krízy. Banky sa totiž ešte stále spamätávajú zo strát spred troch rokov. Niektoré štáty síce prevzali ich záväzky na seba, to však ohrozilo solventnosť krajín. Následne zlá situácia štátov znížila cenu ich dlhopisov, ktoré držia banky a tie tak opätovne evidujú straty.
O štátnej pomoci bankám by mali budúci týždeň diskutovať aj ministri financií eurozóny. Podľa Medzinárodného menového fondu by na ustátie súčasnej krízy museli banky navýšiť kapitál o 200 miliárd eur. Šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet však tvrdí, že bola použitá nesprávna metodika a fond nakoniec sumu skreše výrazne nadol. Odvolával sa pritom na stres testy bánk, ktoré prebehli cez leto.
Výsledky testovania však niektorí ekonómovia spochybňujú. „Nebrali do úvahy, že by niektorá krajina eurozóny zbankrotovala. Tieto stres testy tak pre mňa nemajú veľkú vypovedaciu hodnotu,“ konštatoval Martin Prokop, analytik NextFinance.
Napätá situácia a neistota sa prejavujú aj na zamŕzajúcom medzibankovom trhu, ktorý paralyzoval banky aj v roku 2008. Pomáhať sa im zatiaľ snaží cez pôžičky Európska centrálna banka. Okrem bánk však ťahá odo dna aj krachujúci juh Európy, keď minulý týždeň zdvojnásobila nákup dlhopisov, pravdepodobne Talianska a Španielska.
Napriek tomu v utorok stále úroky na pôžičky oboch krajín stúpali. „Trhy neveria odhodlanosti a schopnosti Európy riešiť problémy. Rovnako im neušlo, čo sa deje v Taliansku, kde Silvio Berlusconi po zverejní balíčka úspor urobil tisícky zmien,“ doplnil Karpiš.
Obavy z dlhovej krízy, ktorá by sa mohla prehĺbiť až do hospodárskej recesie, prehlbujú straty na svetových burzách. Utorňajšie pozitívne čísla o výsledkoch amerického sektora služieb síce zmiernili prepady, okrem hlavného západoeurópskeho indexu však najdôležitejšie európske akcie skončili v červených číslach.