Ohrozené sú však podľa informácií Pravdy peniaze na investičné projekty. „Prebehla diskusia o rozpočte, ale nerád by som výsledky zatiaľ komentoval,“ povedal László Solymos, predseda poslaneckého klubu strany Most.
Začína byť však jasné, že menej sa ujde na priority vlády. Pôvodne sa očakávalo, že na investičné projekty pôjde 200 až 300 miliónov eur. Pre výpadok v rozpočte nakoniec ministri zrejme dostanú približne polovicu z tejto sumy.
Výpadok spôsobí pomalší, ako pôvodne predpokladaný ekonomický rast krajiny. Kým pôvodne pri zostavovaní rozpočtu rezort financií odhadoval, že Slovensko porastie 4,4-percentným tempom, pred viac ako týždňom svoj odhad skresal na 3,4 percenta. Aby napriek tomu vláda dosiahla plánovaný 3,8-percentný deficit, bude musieť nájsť dodatočne vyše 146 miliónov eur.
Ak by sa koalícia na opatreniach nedohodla, deficit verejných financií by bol v budúcom roku 4,1 percenta výkonu ekonomiky. „Prioritou ministerstva financií je zníženie deficitu v budúcom roku na 3,8 percenta výkonu ekonomiky a zastaviť tak zadlžovanie budúcich generácií,“ povedal Martin Jaroš, hovorca ministerstva.
Počas krízy sekera Slovenska prudko narástla, čím sa výrazne zvýšil aj dlh krajiny, ktorý musí štát každý rok splácať. Ak by vláda svoj plán nedodržala, mohlo by to v časoch šíriacej sa dlhovej krízy znížiť dôveryhodnosť Slovenska v očiach investorov.
Väčšina ekonómov vláde odporúčala, aby výpadok vykryla kombináciou vyšších príjmov a nižších výdavkov. Okolo príjmov bude zrejme prebiehať najväčší boj. Sporné zostáva najmä dvíhanie daní, proti ktorému sa postavila najmä Sulíkova Sloboda a Solidarita. Rovnako je otázne zvýšenie dane z nehnuteľností o polovicu spolu s opatreniami, ktoré vyčíslili analytici pri rezorte financií. Medzi nimi bolo dvíhanie kľúčovej sadzby dane z pridanej hodnoty z 20 na 21 percent či rušenie viacerých daňových zvýhodnení.
Tlak na rozhodnutie vlády sa môže s pribúdajúcimi týždňami ešte zväčšovať, keďže v septembri sa stretáva makroekonomický výbor, ktorý rýchly odhad rastu spresní. Väčšina ekonómov už teraz upozorňuje, že rast môže byť ešte slabší, čo spôsobí ešte väčší výpadok príjmov štátu. Spomalenie aj o desatinu percentuálneho bodu znamená výpadok desiatok miliónov eur.
Potvrdzuje to aj rozpočet na tento rok, keď pre spomalenie rastu o tri desatiny percentuálneho bodu bude štátu chýbať takmer 70 miliónov eur. Ak by sa tieto peniaze nenašli cez vyššie príjmy či úspory, deficit by skončil na piatich percentách výkonu ekonomiky namiesto pôvodne narozpočtovaných 4,9 percenta.
„Až najbližšie mesiace ukážu, ako sa spomalenie ekonomiky podpíše na tohtoročnom príjme štátneho rozpočtu. Nevylučujeme, že vláda bude k dodržaniu stanovenej hranice deficitu nútená do konca roka prijať ešte ďalšie rozpočtové opatrenia,“ povedal Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank.