Problémy Talianska, ktoré má po Grécku druhý najvyšší dlh v eurozóne, sa v stredu znova prejavili pri pôžičkách krajiny. Rím totiž zaplatí veriteľom za osemmiliardovú pôžičku na pol roka najvyšší úrok od roku 2008.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
„Hlavné je, aby sa dokázala oddeliť grécka nákaza od zvyšku štátov. Takže zmeny sú robené vyslovene pre Talianov a Španielov,“ konštatoval Ronald Ižip, analytik Trim Broker. Prežitie tretej najväčšej ekonomiky eurozóny sa však spája aj s prežitím celej menovej únie.
„Jedna vec súvisí s druhou. V súčasnosti zohráva pri zásahoch dôležitú úlohu Európska centrálna banka. Je však dôležité, aby veľmi rýchlo jej aktivity prebral euroval,“ povedal František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky.
Už v lete začala Európska centrálna banka skupovať dlhopisy Talianska aj Španielska, ktoré sa vyšplhali nad šesť percent, čo je pre krajinu dlhodobo neudržateľné. Taliani v snahe upokojiť trhy odklepli aj balík úsporných opatrení, ktoré však boli odborníkmi už v minulosti označované za nedostatočné.
„Roky vieme, že Taliansko a jeho ekonomika potrebujú jednoznačné vedenie od Európskej komisie alebo Európskej rady či Európskej centrálnej banky. Berlusconi, a občas aj iné vlády, používajú európske inštitúcie, aby presadili nepopulárne opatrenia. Hovoria: Neurobili by sme to, ale viete, Brusel na tom trvá,“ povedal pre Pravdu politický expert z Americkej univerzity v Ríme James Walston.
Okrem samotnej krajiny má však problémy aj jej bankový sektor, keď akcie najväčších talianskych bánk v posledných mesiacoch prudko padali pre držbu dlhopisov problémových krajín. Rovnakými problémami trpia aj francúzske či nemecké banky.
Podľa odhadov európskych politikov budú európske banky potrebovať 100 miliárd na rekapitaliziáciu. Peniaze by mali hľadať najmä vo vlastných zdrojoch, následne im pomôžu národné štáty a až ako posledná možnosť prichádzajú peniaze z eurovalu.
Slovenské banky by mohli čiastočne doplatiť na odpis časti gréckych dlhov aj priamo, keďže v dlhopisoch Atén držia vyše 500 miliónov eur. Na otázky o držbe gréckych dlhopisov Pravde predvčerom odpovedala vyhýbavo len Poštová banka s tým, že podrobnosti o investičnom portfóliu nezverejňuje.