K tohtoročnej očakávanej sume 1,18 miliardy eur si mestá napokon prilepšia asi o 150 miliónov eur. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) pritom tvrdil, že je ochotný mestám pridať len 35 miliónov eur, aby sa nezvyšoval deficit rozpočtu. Nemal by sa zaviesť ani pôvodne zamýšľaný daňový mix, teda nový spôsob financovania samospráv.
V súčasnosti sa však medzi politikmi a samosprávami črtá miernejšia forma šetrenia. „Viaceré parlamentné strany sú naklonené tomu, aby mix daní nebol schválený v Národnej rade,“ povedal na pondelkovom mimoriadnom sneme Združenia miest a obcí jeho predseda Jozef Dvonč. Dohodu so samosprávami denníku Pravda potvrdili zdroje blízke koalícii.
Krátko po páde vlády sa medzi politikmi objavovali názory, že daňový mix by pre veľký odpor samospráv nebolo dobré prijímať práve pred voľbami. S primátormi v súčasnosti diskutuje aj rezort financií. „So zástupcami miest a obcí v súčasnosti ministerstvo financií rokuje a pokúšame sa nájsť dobré riešenie,“ povedal Maritn Jaroš, hovorca ministerstva.
Aj naďalej tak budú zrejme samosprávy dostávať podiel z dane z príjmu fyzických osôb miesto časti zo všetkých vyzbieraných daní. V praxi by totiž podľa navrhovaného spôsobu dostali o tri percentá viac miesto 18 percent, ktoré im zabezpečoval starý systém. Po dohode by mali byť financované po starom s tým, že by z dane z príjmu dostali menšiu čiastku ako v minulosti.
Ak by však napriek predbežným dohodám prešiel navrhovaný mix, mohlo by to podľa ich zástupcov ohroziť základné funkcie miest a obcí. „Všetko, čo samospráva robí na vlastnú zodpovednosť voči obyvateľom, počnúc čistením ulíc, verejným osvetlením, kompetenciami v materských školách, školských kluboch až po sociálne služby by mohlo byť ohrozené,“ povedal podpredseda združenia Jozef Turčány.
Podľa niektorých koaličných poslancov bol ale mix daní dobrým riešením. „Určite by si tento zákon zaslúžil dlhšiu debatu dosahov, čo by však bolo možné aj po jeho schválení. Jeho základná myšlienka je však dobrá a parametre sú nastavené tak, aby šetrili aj samosprávy,“ konštatoval Anton Marcinčin, poslanec KDH.
Otázka v súčasnosti pri neistom vývoju podľa Ivana Švejnu, podpredsedu Bugárovho Mostu však už nestojí, či bude alebo nebude mix daní, ale aké bude celkové šetrenie samospráv. „Snažíme sa hľadať kompromis, pri ktorom by mala mať priestor každá strana. Na druhej strane si treba uvedomiť, že na znižovaní deficitov sa počas krízy musia podieľať všetci,“ spresnil Švejna.
Samosprávy sa však bránia, že ich výdavky v minulosti rástli výrazne pomalšie ako výdavky štátu, teda že šetrili už v minulosti. Okrem toho bol podľa ich zástupcov výrazný prepad počas krízy bol spôsobený aj zvýšením odpočítateľnej položky, jedným z protikrízových opatrení bývalej Ficovej vlády a štát tak vybral od ľudí menej. Pocítili to aj samosprávy, ktorým sa tak príjmy prepadli.