Podporu navrhnutému rozpočtu zvažujú viacerí členovia koalície. Podľa informácií Pravdy sa napríklad v SDKÚ diskutuje o odmietnutí daňového mixu, teda nového financovania samospráv, ktorý mal štátu ušetriť približne 250 miliónov eur. Proti nemu sa však postavili samosprávy a ich odpor by mohol stranám pred voľbami uškodiť.
Otázna je aj podpora sulíkovcov, ktorí za rozpočet budú hlasovať, len ak budú podporené aj reformné zákony. „Osobne nie som za provizórium. Mohlo by to mať množstvo dosahov cez spomalenie konsolidácie až po zhoršenie ratingu krajiny. Problémom však je, že zvyšné tri strany bývalej koalície začínajú z programu Národnej rady vyhadzovať dôležité reformné zákony, na ktoré je nadviazaný aj rozpočet,“ povedal Jozef Kollár, šéf poslaneckého klubu SaS. „Reformy boli naplánované vo vládnom programe, za ktorým stáli všetky strany koalície,“ dodal.
Koalícia už zastavila napríklad daňovo–odvodovú reformu, ktorá bola jedným zo základných bodov volebného programu SaS. Otázne je tiež zrušenie koncesionárskych poplatkov.
Jasné nie je ani to, kto bude rozpočet v parlamente po odvolaní vlády prezidentom predkladať. „Osud rozpočtu závisí od politického vývoja a ten nemá ministerstvo financií v rukách,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš.
Časť koalície vyhlasuje, že rozumnejšie by bolo hospodáriť podľa riadne prijatého rozpočtu, najmä pre neistý vývoj v budúcom roku. „Viem si síce predstaviť rozpočtové provizórium. Nepovažujem to za úplnú katastrofu, ale za jedno z reálnych riešení v zložitej situácii, ktorá si vyžaduje aj nepopulárne opatrenia. Určite by však bolo pre Slovensko lepšie prijať rozumný rozpočet,“ povedal Anton Marcinčin (KDH).
V praxi by totiž sekera verejných financií v budúcom roku neklesla na plánovaných 3,8 percenta výkonu ekonomiky, ale zostala by veľmi blízko súčasnej úrovne. Ak by sa naplnili očakávania analytikov o priemernom dvojpercentnom raste, deficit by bol 4,8 percenta hrubého domáceho produktu.
Rozpočet by sa podľa pôvodného plánu mal dostať na novembrovú schôdzu parlamentu. Oficiálne bol do parlamentnej podateľne doručený po stredajšom schválení vládou v piatok dopoludnia. „Rozpočet je v parlamente, teba si uvedomiť, že je to základný zákon štátu, podľa ktorého štát hospodári,“ naznačil postoj k provizóriu Ivan Švejna (Most).
Rozpočtové provizórium by podľa odborníkov nebolo dobrým riešením. „Ak by vláda nevedela prijať rozpočet, bol by to problém pre Slovensko. Prejavilo by sa to napríklad aj vo zvýšení výnosov vládnych dlhopisov,“ vysvetlil Juraj Valachy, analytik Tatra banky, ktorá očakáva v budúcom roku jednopercentný rast ekonomiky. Provizórium je podľa neho krajné riešenie, pretože štát by hospodáril s vyšším deficitom, ako bol pôvodne plánovaný.
Je málo pravdepodobné, že by nová vláda zvolená v marci bola schopná prijať opatrenia, cez ktoré by deficit stihla do konca roka dostať pod kontrolu.