Peniaze navyše tak dostane zdravotníctvo, vnútro, životné prostredie, pôdohospodárstvo a obrana. Medzi prioritami zostali aj rezorty školstva a dopravy, ktoré ministrovi financií Ivanovi Miklošovi (SDKÚ) odobrili aj koaliční partneri.
| Ktoré ministerstvá dostanú z rozpočtu viac | |
| prostriedky na priority zo ŠR (v mil. eur) | |
| ministerstvo dopravy* (KDH) | +93,38 |
| ministerstvo zdravotníctva** (KDH) | +24 |
| ministerstvo školstva* (SDKÚ) | +60 |
| ministerstvo pôdohospodárstva (Most) | +20 |
| ministerstvo životného prostredia (Most) | +25 |
| ministerstvo obrany (SaS) | +20 |
| ministerstvo vnútra (KDH) | +20 |
| ministerstvo zahraničných vecí (SDKÚ) | +5 |
| *medziročný rast celkových výdavkov bez eurofondov | |
**celkovo zdravotné poisťovne dostanú 100 miliónov navyše,
76 miliónov pôjde od novozamestnaných ľudí .[bc4 tar fs10]{valign:top} ||
SaS, ktorá dostala na priority najmenej, pred časom navrhovala, aby sa výdavky všetkých kapitol na tento rok zmrazili. Zámery nad rámec bežných potrieb by si tak ministerstvá museli zaplatiť samy. Nakoniec však dostal 20 miliónov navyše rezort obrany Ľubomíra Galka (SaS) ako polovicu zo 40–miliónovej rezervy Nemocnice sv. Michala. Jej akcionármi sú dva silové rezorty. Druhú polovicu dostalo ministerstvo vnútra Daniela Lipšica (KDH).
„Boj s rozpočtom a s ministerstvom financií sa nedá vyhrať. Ale myslím si, že môžem povedať, že sme čestne remizovali,“ konštatoval Galko po piatkovom koaličnom stretnutí. Napríklad ministerstvo sociálnych vecí Jozefa Mihála už vopred avizovalo, že prostriedky navyše si pýtať nebude.
Ešte tento týždeň rozpočet skritizoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most), pretože podľa neho riešil priority SDKÚ na sto percent, zatiaľ čo priority Mostu na nulu. Jeho rezort nakoniec dostane 20 miliónov eur zo štátneho podniku Lesy SR. Tým pritom ešte v roku 2009 priklepla 100 miliónov Ficova vláda ako protikrízové opatrenie, za čo bola kritizovaná. Zo strany Most by si 25 miliónmi na protipovodňové opatrenia malo prilepšiť aj ministerstvo životného prostredia. Väčšinu týchto peňazí, 15 miliónov by mala vláda dostať od Transpetrolu.
Na priority sa však budú skladať aj ďalšie štátne firmy, a to vodohospodársky podnik či energetické firmy. Dokopy od všetkých podnikov štát vyzbiera navyše 50 miliónov. Ďalšími 40 miliónmi zas prispejú cez dvojnásobne vyššiu bankovú daň aj finančníci, 27 miliónov príde z aukcií emisných kvót.
Najviac sa podarilo získať rezortom pod vedením KDH. Napríklad zdravotné poisťovne, ktoré spadajú pod rezort zdravotníctva, tak v ďalšom roku dostanú o 100 miliónov navyše. Poskladá sa im na ne štát 24 miliónmi cez platby za poistencov štátu, zvyšok doplatia novozamestnaní ľudia, za ktorých tak nebude už platiť štát, ale oni sami zo mzdy.
Ministerstvo vnútra by zas malo 20 miliónov investovať podľa ministra financií na ochranu schengenského priestoru. Pôvodne však na ňu ministerstvo plánovalo minúť ešte o päť miliónov viac. „Chceme nakúpiť napríklad schengenské informačné prostriedky alebo detekčný systém na ochranu vonkajšej hranice,“ informovala pred časom Ľubomíra Miklovičová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
V rozpočte je zatiaľ aj 50–miliónová rezerva na zhoršenie ekonomického vývoja. Viacerí analytici však upozorňujú, že vývoj by mohol byť ešte horší a štátu by tak mohlo vypadnúť od 250 do 300 miliónov eur. „Naša najbližšia revízia bude začiatkom novembra. My sme vyčlenili 50 miliónov eur, ak bude situácia horšia. Ale ak bude horšia tak, že to nebude stačiť, tak samozrejme, že budeme konať a prijímať aj ďalšie opatrenia,“ povedal Mikloš.