Štátu by tak v ďalšom roku mohlo pre pomalší rast hospodárstva chýbať 250 až 300 miliónov eur. Zatiaľ si na prípadné spomalenie uložila do rezervy po štvrtkovej Koaličnej rade 50 miliónov. Ďalšie opatrenia by však mohli prísť v novembri po zverejnení oficiálnych makroekonomických prognóz.
| Spomaľovanie rastu ekonomiky a výpadky v rozpočte na rok 2012 | |
| Hospodársky rast | |
| MF SR | +3,4 %* |
| NBS | +3,8 % |
| MMF | +3,3 % |
| Komerčné banky (priemer) | 2 % |
| Tatra banka | +1 % |
| UniCredit | +2,8 % |
| VÚB | +2 % |
| Slov. sporiteľňa | +1,8 % |
| Poštová banka | +2,5 % |
- (pôvodne +4,4 %)
Väčšina bánk očakáva rast okolo dvoch percent, ministerstvo financií má zatiaľ v rozpočte zapracovaný v auguste znižovaný 3,4-percentný rast, pre ktorý musela koalícia hasiť 240-miliónový výpadok. Pri ďalšom spomalení rastu o 1,4 percentuálneho bodu by štátu chýbalo ďalších 250 až 300 miliónov eur. Približne rovnakú sumu vyberie štát ročne na spotrebných daniach z liehu a piva či minie napríklad na daňový bonus na dieťa.
„Podľa našich prepočtov každé percento spomalenia rastu znamená približne 170-miliónový výpadok na príjmoch,“ povedal Vladimír Zlacký, hlavný ekonóm UniCredit Bank. Analytici upravujú odhady rastu najmä pre šíriacu sa dlhovú krízu a následné turbulencie svetových trhoch.
Podľa Ivana Mikoša (SDKÚ) by sa o prípadných opatreniach rokovalo až po zverejnení nových makroekonomických a daňových prognóz, ktoré by mali byť zverejnené začiatkom novembra. „Nepredpokladáme, že vývoj bude lepší, dúfame, že bude taký, ako hovorí aktuálna prognóza. Ak bude horší, prídeme aj s opatreniami,“ povedal Mikloš.
Otvorené tak zostávajú ďalšie škrty či úpravy daní. Či by však prípadný výpadok zaplatili napríklad aj priority ministerstiev, nie je isté. Koaliční poslanci však priznávajú, že škrtať by sa malo práve na výdavkovej strane.
„Aj keď je 3,4-percentný odhad rizikový, osobne by som zatiaľ nebol až taký skeptický v odhadoch rastu. Ak však budú nejaké náznaky, že v rozpočte vznikne diera a bude treba okamžite reagovať, určite sa bude treba pozrieť na výdavkovú stranu rozpočtu,“ povedal Ivan Švejna, poslanec za Most.
Priestor na škrty výdavkov odporúčajú aj analytici. „Pri výdavkoch je stále priestor napríklad na znižovanie počtu zamestnancov,“ konštatoval Zlacký. Viac peňazí by zas podľa neho mohol štát vyzbierať cez spotrebné dane na cigarety a alkohol či na dani z nehnuteľností.
Zatiaľ sa koalícia dohodla na niektorých prioritách, na ktoré malo ísť pôvodne 200 až 300 miliónov eur. Nakoniec ale dostanú rezorty len časť tejto sumy. „Našli sme riešenie viacerých otvorených otázok, ako je posilnenie zdrojov na protipovodňové opatrenia, v zdravotníctve, školstve, riešenie niektorých doteraz nepokrytých problémov v rezortoch životného prostredia, vnútra, obrany,“ potvrdil Mikloš.
Dodatočné zdroje by tak mali ísť rezervy Nemocnice sv. Michala, z ktorej by mali 40 miliónov dostať ministerstvo vnútra a obrany. Viac peňazí by mali prisniesť aj štátne podniky Transpetrol, Vodohospodárska výstavba, Lesy SR. Zvýšiť by sa mala aj banková daň z pôvodných 0,2 percenta, najviac však na 0,4 percenta.
Podľa ministra obrany Ľubomíra Galka sa tak uspokojila časť zo 78 miliónových potrieb ministerstva, stále však dúfa, že konečná suma bude vyššia. Rovnako sa neuspokojili všetky, vyše 100 miliónové požiadavky ministertsva vnútra. Ministerstvo pôdohospodástva by zas malo dostať navyše tretinu z 68 miliónového balíka požiadaviek. Peniaze navyše už pri zostavovaní rozpočtu Miklošov rezort priklepol školstvu a doprave. Definitívne by sa mal rozpočet uzavrieť dnes na rokovaní predsedov koaličných strán.