Pre odvodovo–daňovú reformu a spomaľovanie rastu totiž bude štát musieť dotovať niektoré ministerstvá viac, ako pôvodne predpokladal. O konečnej podobe rozpočtu včera rokovala aj Koaličná rada, ktorá sa skončila po uzávierke tohto vydania.
Sekera rozpočtu tak presiahne 3,24 miliardy eur, čo je o 70 miliónov viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Nemalo by to však ohroziť plánovaný 3,8–percentný deficit verejných financií. Zvýšia sa však príjmy aj výdavky. Viac budú míňať pre úpravy v odvodovo–daňovej reforme rezorty obrany a vnútra, rozpočet sa navýšil pre spomaľovanie rastu a tým aj pomalšie ubúdanie nezamestnaných rezortu zdravotníctva.
Otvorené však stále zostávajú priority vlády, teda investičné projekty, na ktoré pýtali ministerstvá 2,5 miliardy eur. Zatiaľ Miklošov rezort pridal školstvu a doprave. Viac ako 70 miliónov však potrebuje napríklad rezort vnútra.
„Prioritou ministerstva vnútra na rok 2012 je zvýšiť boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Na budúci rok chceme zefektívniť fungovanie Integrovaného záchranného systému a posilniť ochranu schengenského priestoru,“ povedala Ľubomíra Miklovičová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
Rezort pôdohospodárstva zas požaduje 65 miliónov eur na doplatok k priamym platbám poľnohospodárov, zabezpečenie zdravých a kvalitných potravín či podporu predaja domácich výrobkov.
„Dnes dovážame výrobky za viac ako 500 miliónov eur, ktoré je ekonomicky výhodné pestovať aj u nás, čím dávame prácu množstvu zahraničných farmárov,“ konštatovala Monika Szabová z komunikačného odboru rezortu pôdohospodárstva. Tento dovoz je možné aj potrebné nahradiť domácou produkciou, čím by mohlo na vidieku pribudnúť približne 150–tisíc pracovných miest.
Podľa Dávida Dereníka z UniCredit Bank by mali medzi priority patriť najmä vzdelávanie a rozvoj infraštruktúry. „Naopak, čo najväčšie šetrenie by malo byť smerované do verejnej správy na čo najväčšie zefektívňovanie jej činnosti,“ spresnil.
Do akej miery sa budú môcť prideľovať peniaze navyše, je otázne. Rezort financií síce pred mesiacom znížil odhad ekonomického rastu na 3,4 percenta, väčšina analytikov komerčných bánk však prognózy skresáva pod tri percentá. Ak by slovenské hospodárstvo spomalilo pod tri percentá, musela by koalícia nájsť ďalšie milióny navyše.
Posledný, 140–miliónový výpadok vykryla koalícia cez vyššie spotrebné dane na cigarety, platbu za uvoľnené frekvencie po prechode na digitálne vysielanie, vyšší odvod Jadrovej vyraďovacej spoločnosti či bankovú daň.
V rozpočte sa tiež počíta aj so zmenou odpisov pre podnikateľov. S tým má však podľa informácii Pravdy časť koalície problém.