Šramko: Euroval nie je úverová samoobsluha

Zmeny v eurovale sprevádzali na Slovensku vyjadrenia o morálnom hazarde, keď pre vidinu pomoci štáty dostatočne nešetria. Nezavinilo spoliehanie sa na neobmedzenú solidaritu naozaj pomalšie škrtanie a tým aj znižovanie dlhov?
Sú to nezmyslené vyjadrenia. Niektoré krajiny hospodárili mnoho rokov nezodpovedne a nakumulovali obrovské dlhy. Svoju úlohu nesplnili ani tí, čo mali na dodržiavanie pravidiel v únii dohliadať, čo prinieslo obrovskú nestabilitu v eurozóne a stratu dôvery finančných trhov. Euroval vznikol na to, aby zabránil nekontrolovateľnému vývoju a obrovským problémom, do ktorých by sa Európska únia, ale aj iné krajiny dostali. Je to zatiaľ jediné riešenie, na ktorom sa zhodli všetci lídri krajín eurozóny a má aj podporu ostatných rozhodujúcich ekonomík a inštitúcií sveta. V roku 2013 ho nahradí trvalý stabilizačný mechanizmus.
Euroval nie je žiadna úverová samoobsluha, v ktorej si krajiny budú môcť prísť hocikedy po peniaze. Najskôr bude musieť krajina žiadajúca o pomoc splniť prísne podmienky a až potom dostane peniaze. Euroval a neskôr Európsky stabilizačný mechanizmus môže nastoliť konečne disciplínu vo verejných financiách a zabezpečí dodržiavanie prísnych pravidiel a podmienok úveru v eurozóne, ktorá tu doteraz chýbala. Pri programe Írsku a Portugalsku, ktoré pomoc z eurovalu dostali, vidno, že tento systém môže fungovať.

Odporcovia eurovalu poukazujú aj na to, že Slovensko je chudobná krajina, ktorá by sa mala skladať na dlhy bohatším.
Slovensko rovnako permanentne, okrem roku 2008, porušuje pravidlá paktu rastu a stability. Ale tiež je čistým príjemcom darov z daní občanov niektorých krajín eurozóny z eurofondov, ktorých hodnota je vyššia ako naše prípadné záväzky v eurovale. Všetci naši politici by sa mali správať zodpovedne a zámer neschváliť rozšírenie eurovalu a vznik trvalého mechanizmus je neprijateľný. Ak by k tomu došlo, bolo by vážne ohrozené euro a aj únia. Zavedenie eura u nás bol jediný ekonomický zámer, pri ktorom spolupracovala koalícia s opozíciou a je nepredstaviteľné, aby Slovensko spôsobilo taký vážny globálny problém.

Do akej miery sa dá predpokladať, že sa začnú pravidlá rešpektovať napríklad aj pre euroval? Pri prvej, vlaňajšej pôžičke rovnako Gréci dostali jasné podmienky, v súčasnosti ich však nerešpektujú a peniaze im plynú, dokonca čakajú na druhú záchrannú injekciu.
Nedá sa jednoznačne povedať, že v Grécku prijaté opatrenia nepriniesli určité zlepšenie situácie. Nenaplnil sa ich očakávaný dosah, implementácia je pomalá, ukázali sa ako nedostatočné v niektorých bodoch až naivné. Nedokážem si napríklad predstaviť, že by bolo napríklad možné v takom veľkom rozsahu privatizovať majetok štátu v priebehu dvoch štvrťrokov. Je nereálne pripraviť to v takom krátkom čase, keď je v tomto období neistoty ešte aj slabý investičný dopyt. Preto sa musia prijať ďalšie opatrenia. Uvoľňovanie ďalších peňazí pre Grécko nie je automatické, musí ho schváliť na to určená komisia, takzvaná trojka, a tá to urobí len po zhodnotení vývoja a po schválení ďalších opatrení, ak je to potrebné.

Na stranu odporcov pôžičiek sa stavia aj verejná mienka v Nemecku. Prečo by odmietnutie pôžičky či zmien v eurovale mohlo poškodiť imidžu krajiny, keď podľa posledných prieskumov je proti pomoci 75 percent Nemcov?
Verejnosť je oprávnene vývojom znepokojená a verejnú mienku v takejto situácii dokážu využiť a aj veľmi ľahko ovplyvniť nezodpovední politici. Snažia sa na tom budovať si popularitu, získavať hlasy voličov. Ak by však mohlo spôsobiť odmietnutie pôžičky alebo zmien v eurovale nepredvídateľné, obrovské problémy, tak musí politik zobrať na seba určitú mieru zodpovednosti, aj keď má pocit, že väčšia časť verejnosti má iný názor. U nás k tejto téme pristupovali naši predstavitelia od začiatku zmätočne, nejednoznačne a nekoordinovane. Spochybňovali rozhodnutia ostatných krajín eurozóny alebo návrhy Európskej komisie, čo, samozrejme, ovplyvnilo aj verejný názor. Stále tu chýba odborná diskusia a vysvetľovanie reálnej situácie. Ak by ste sa v hociktorej krajine opýtali verejnosti, či chce zmätok a neistotu, som si istý, že drvivá väčšina by bola proti.

Pre problémy s dlhovou krízou sa Slovensku predražuje splácanie vlastného dlhu viac ako v susednom Česku. Neškodí Slovensku podieľanie sa na eurovale?
Rozdiel nie je významný a nesúvisí s eurovalom. Nie je možné namodelovať, ako by sa vyvíjali naše úroky, ak by nebol prijatý euroval. Nejaký priamy súvis medzi tým podľa mňa nie je. V prípade Česka sa na vývoji ceny ich dlhu podieľajú predovšetkým pozitívne hodnotenia vývoja ekonomiky.

Rovnako ale potom asi nie je možné ani presne namodelovať situáciu, ako by sa nám predražilo splácanie dlhu po krachu Grécka.
Ak by Grécko skrachovalo, bol by to prvý konkrétny prípad, keď by investori reálne prišli o peniaze v krajine eurozóny. Určite by to zmenilo ich pohľad na riziko týchto krajín. Museli by prehodnotiť rizikové prirážky a to by viac postihlo slabšie krajiny a menej tie, ktoré považujú za nízkorizikové.

Reštrukturalizácia dlhu by podľa niektorých ekonómov pomohla samotným Grékom spolu s návratom k vlastnej mene.
Názory na potrebu a rozsah prípadnej reštrukturalizácie gréckeho dlhu sú zatiaľ rôzne. Ja si myslím, že pokiaľ sú schopní grécki politici prijímať ďalšie úsporné opatrenia, musia konať predovšetkým oni. Reštrukturalizácia musí byť koordinovaná so súkromnými veriteľmi, inak spôsobí novú vlnu nedôvery finančných trhov k štátnym dlhom aj iných krajín. Návrat k vlastnej mene by v tejto situácii znamenal pre grécku ekonomiku úplnú katastrofu, toho sú si vedomí nielen grécki politici. To, že by návrat k vlastnej mene mohol pomôcť gréckej ekonomike, môže tvrdiť len zlomyseľný ekonóm. Ak by sa malo Grécko teoreticky vrátiť k vlastnej mene, tak by to mohlo urobiť bez veľkého rizika len v čase ekonomickej stability a konsolidovanej situácie, a to sa určite počas nasledujúcej dekády nestane. V jednom sa však ekonómovia zhodujú – v súčasnosti sa dá problém riešiť len vzájomnou spoluprácou a koordinovaným postupom.

Nie je ale bankrotom už skutočnosť, že Gréci si nedokážu sami požičiavať na trhoch?
Závisí to od toho, kto to ako chce pomenovať. Niekto to môže nazývať aj bankrot. Ak má však krajina iný zdroj na úhradu záväzkov, napríklad Medzinárodný menový fond alebo euroval, tak záväzky plní. V roku 2009 sa krajiny strednej a východnej Európy dohodli s veriteľskými bankami na pomoci z Medzinárodného menového fondu a na následnom odkupe ich nových dlhopisov za netrhových podmienok a nikto nehovoril o krachu. Keď firma alebo klient príde do banky a požiada predĺženie splatnosti úveru, lebo nie je schopný plniť záväzky a banka sa s ním dohodne, tiež nehovoríme o bankrote.

Situáciu sa snaží Európa cez euroval stabilizovať už rok, zatiaľ sa klub ohrozených krajín rozrástol o Taliansko a Španielsko, ktorých dlhopisy skupuje ECB. Nečerpajú v podstate pomoc aj tieto štáty?
Európska centrálna banka prijíma takéto opatrenia, aby zabránila ďalšiemu šíreniu paniky na finančných trhoch. Napráva chyby politikov z minulosti a to, že nie sú schopní primerane konať v súčasnosti. Finančné trhy sa nesprávajú v týchto časoch racionálne a to spôsobuje výkyvy, ktoré sa ECB snaží eliminovať. ECB využíva nástroje, ktoré má k dispozícii tak, aby sa situácia upokojila a stabilizovala. Sú to však neštandardné opatrenia a mali by byť len dočasné.

Takáto pomoc je však kontroverzná a podľa mnohých ekonómov a politikov v rozpore so štatútom banky aj Lisabonskou zmluvou.
Niekomu sa môže zdať kontroverzná, ale nie je v žiadnom rozpore ani zo štatútom ECB ani s Lisabonskou zmluvou. Lisabonská zmluva zakazuje ECB len priame financovanie dlhu. Centrálna banka nakupuje dlhopisy na sekundárnych trhoch, tak ako to robí aj v normálnych časoch, pričom má presne určené limity na takéto transakcie a tie musí dodržať. Európska centrálna banka ukázala, že je v podstate jediná inštitúcia v eurozóne, ktorá dokáže rýchlo a v potrebnom rozsahu reagovať.

Nehrozí však, že by centrálna banka bola raz tlačená do uvoľnenia inflácie a roztopenia dlhov, ale aj úspor v hyperinflácii?
Toto by mali byť len dočasné operácie. Navyše ECB peniaze aj sterilizuje, peňažná zásoba v podstate nerastie, respektíve v porovnaní s obdobím pred krízou rastie minimálne. Tieto prostriedky sa nedostávajú do reálnej ekonomiky. Samozrejme, je dôležité, aby sa odstránili príčiny, pre ktoré finančné trhy nefungujú a aby mohla ECB tieto neštandardné operácie čím skôr ukončiť. Som si istý, že aj v tomto období je schopná ECB plniť svoju hlavnú úlohu, a to menovou politikou prispievať k nízkej inflácii.

Ak je postup Európskej centrálnej banky bezproblémový, prečo z jej vedenia odstúpili Alex Weber, bývalý guvernér nemeckej Bundesbanky, a hlavný ekonóm Jürgen Stark?
Myslím si, že ich odchod sa snažia niektorí ekonómovia využiť na znevažovanie činnosti ECB a snažia sa tým dokázať rozpory medzi ECB a niektorými členskými krajinami. Oboch pánov som poznal osobne a žiadny zásadný nesúhlas s výkonom menovej politiky centrálnej banky nikdy neprezentovali. Som si istý, že ECB bude plniť svoje úlohy rovnako úspešne, ako to bolo počas obdobia, keď tam títo páni pôsobili. Nízka inflácia, čo je hlavná úloha ECB, počas celého obdobia jej existencie to jednoznačne potvrdzuje.