Kde je podľa vás najväčší nadbytok pracovníkov z pohľadu úloh, ktoré plnia?
Nie som zástancom paušálnych znižovaní, lebo každé ministerstvo pracuje inak. Z tohto pohľadu rezervy vidím najmä v oblasti ministerstva práce, hospodárstva, ale najmä v nereformovanej ústrednej štátnej správe.
Pri krátení miezd sa vláda vyhýba školstvu. Tento rezort si spolu s dopravou, naopak, kabinet zvolil v budúcom roku za rozpočtovú prioritu. Je takýto postup správny?
Nerád by som to nazýval skutočnými prioritami. Napríklad pri ministerstve školstva nejdú prostriedky do oblastí, ktoré majú vytvárať udržateľný rozvoj v oblasti znalostnej spoločnosti. Peniaze totiž idú najmä na platy učiteľov, kde však stále chýbajú. Financie navyše nejdú na systémové zmeny. V prípade rezortu dopravy ide o navýšenie, ktoré pochádza najmä zo zdrojov Európskej únie a malo by sa použiť na ďalšie pokračovanie výstavby diaľnic. To, že nemáme dobudované diaľnice, nie je priorita, ale nutnosť.
Kam by teda mali smerovať prostriedky navyše, aby sa dalo naozaj hovoriť o napredovaní?
Ak by malo ísť o priority v pravom zmysle slova, peniaze by mali byť nasmerované najmä do systémových zmien vo výskume, vede, v školstve. To sú oblasti, kde treba investovať najviac.
Na druhej strane sa však objavujú hlasy, že súčasný rozsah štátom poskytovaných služieb nezodpovedá objemu vyberaných daní a odvodov.
Bez toho, aby došlo k parametrickým zmenám na výdavkovej a príjmovej strane rozpočtu, je tento stav dlhodobo neudržateľný. Nemôžeme chcieť na jednej strane poskytovať všetky tie služby pri takej príjmovej základni, akú máme. Takže si musíme vybrať, buď zachováme rozsah poskytovaných služieb, čo sa nezaobíde bez rozšírenia príjmovej stránky alebo sa zúžia pri akcentovaní súčasnej výšky daní a odvodov.