Súkromní investori by sa mali na druhej, 109–miliardovej pomoci Grécku podieľať 37 miliardami cez predĺženie splatnosti dlhopisov, prisľúbenie odkúpenia ďalšieho dlhu krajiny či predaja dlhopisov krajinám eurozóny.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Podľa gréckeho denníka Naftemporiki sa k výmene dlhopisov za štátne papiere s dlhšou splatnosťou prihlásilo už potrebných 90 percent veriteľov. Podľa odborníkov však nemusí byť pomoc Grécku pre banky nakoniec nevýhodná.
„Návrh ide príliš naproti súkromným veriteľom. Keď sa pozrieme na súčasné trhové ceny gréckych dlhopisov, ide o dobrý obchod,“ povedal Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. Celkovo majú banky v gréckom dlhu uložených 98 miliárd eur.
Výpočet únie, že grécky dlh by sa pomocou bánk znížil o 21 percent, hneď po júlovom summite spochybnili viacerí analytici. Napríklad podľa Huga Dixna z Reuters by sa grécky dlh v budúcom roku nemal znížiť, spolu s rekapitalizáciou bánk by sa mal, naopak, zvýšiť na 179 percent výkonu ekonomiky. Súkromný sektor totiž príde najmä o úroky z pôžičiek, neznížia sa záväzky krajiny.
Škrt cez rozpočet by však bankám mohla priniesť nová daň z finančných transakcií, ktorú v stredu oficiálne navrhla Európska komisia. Malo by sa na nej vyzbierať 57 miliárd eur, ktoré sa rozdelia medzi Európsku úniu a členské štáty. Otázne zostáva, či ju schvália krajiny v celej Európskej únii, alebo len v eurozóne.
Ak totiž nebude prijatá aj vo finančných centrách mimo Európskej únie, neschváli ju ani Veľká Británia. „Ak by došlo k zdaneniu finančných transakcií len v eurozóne, bol by z toho úžasný biznis pre Londýn. Tam by sa transakcie preniesli a profitovali by z nich tamojšie banky,“ povedal pred časom Vladimír Pikora, hlavný ekonóm Next Finance.
Európska únia začala hľadať aj riešenia, aby sa v budúcnosti neopakovala dlhová kríza. V stredu poslanci Európskeho parlamentu schválili nové pravidlá, podľa ktorých by sa mala sprísniť kontrola dodržiavania rozpočtových pravidiel. V prípade falšovania údajov o deficite a dlhu by mal štát dostať sankcie vo výške 0,2 percenta výkonu ekonomiky.