Burzy sa tak vrátili do stavu takzvaného medvedieho trhu, ktorý je typický výrazným prepadom akcií o viac ako pätinu. Takéto výrazné prepady v minulosti sprevádzal najmä príchod recesie, pri ktorej firmy prestávajú prijímať nových zamestnancov, zmrazujú platy, ale tiež klesajú ceny.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Otrasy na trhoch spôsobujú najmä obavy o ďalší osud eurozóny, ako aj príchod recesie. V piatok padol svetový akciový index o viac ako dvadsať percent oproti svojmu vrcholu v máji, čím nastal na burzách stav"medvedieho trhu", ktorý sa za posledných 60 rokov objavil približne desaťkrát. Zvyčajne naznačuje začiatok recesie. Po ňom zväčša nasleduje obdobie rastu, teda"býčí trh".
Spúšťačom piatkových výkyvov boli najmä obavy z možného pádu Grécka. S riadeným bankrotom krajiny totiž podľa dvoch gréckych novín počíta ako s jednou z troch alternatív vláda, ktorá však informáciu poprela. Ak by krajina naozaj zbankrotovala, otriaslo by to najmä bankovým sektorom.
„Krachom Grécka a ďalším šírením dlhovej krízy by bol najviac postihnutý bankový sektor Francúzska, Belgicka a v nadväznosti na to bankový sektor Nemecka,“ povedal Martin Prokop, analytik Next Finance.
Najmä francúzske banky na to doplácajú už v súčasnosti, keď podľa agentúry Bloomberg akcie Société Generale od začiatku mája padli o 66 percent, nasledovali ich akcie UniCredit so 62–percentným prepadom.
Obavy vyvoláva najmä vyše 98–miliardový dlh, ktorý európske banky v minulosti skúpili. Investorov neteší ani 317 miliárd eur, ktoré majú banky uložené v talianskom a 280 miliárd v španielskom dlhu.
Po Aténach by sa totiž podľa odborníkov trhy zrejme vrhli na zadlžené Taliansko a Španielsko. Podporu bankám v piatok vyjadrili predstavitelia 20 najrozvinutejších štátov sveta, ktorí tiež sľúbili prijatie zmien v eurovale. Po novom by mohol pomáhať aj bankám problematických krajín či skupovať dlhopisy štátov na trhu.
Eurozóna sa tak snaží zachrániť problematický juh Európy a vyhnúť sa recesii, keďže hospodárstvu veľkých krajín začína dochádzať dych. V prípade zhoršenia je najnovšie ochotná konať aj Európska centrálna banka, a to už budúci mesiac.
„Ak údaje zo začiatku októbra ukážu, že situácia je horšia ako predpoklady, pozrieme sa, aký druh rozhodnutí treba urobiť,“ povedal pre televíziu Bloomberg člen rady guvernérov centrálnej banky Luc Coene. Odpovedal tak na otázku,či je zaručené znižovanie úrokových sadzieb. Euro reagovalo posilnením a ceny komodít padli na deväťmesačné minimum. Európske akcie vďaka vyjadreniam ECB skončili v piatok v pluse.
Zásahy centrálnych bankárov napríklad začiatkom leta upokojili situáciu pri raste úrokov talianskych a španielskych dlhopisov. Odborníci však akciu bankárov kritizovali, keďže banka nemá povolené skupovať dlhy jednotlivých štátov. Ani to však situáciu nezachránilo a výnosy dlhopisov Talianska aj Španielska posledné dni opäť stúpajú.
„Rastúci stres vo finančnom svete cítiť na mnohých miestach, a to sa centrálna banka snaží zo všetkých síl o upokojenie situácie,“ konštatoval David Marek, analytik Patria Finance. Podľa neho je tak čím ďalej, tým jasnejšie, že fiškálna kríza si žiada fiškálne riešenia na úrovni celej eurozóny.
| Najväčšie prepady na burzách | |
| 1929 – 1933 | Po prasknutí akciovej bubliny v USA nastal prudký prepad akcií, keď stratili za tri mesiace 50 percent hodnoty. Akcie sa na úrovne z roku 1929 dostali až v roku 1954. |
| 1973 – 1974 | Po raste hodnoty veľkých firiem prišiel zlom, keď akcie týchto podnikov začali prudko padať, oproti vrcholu spadli o 48 percent. Na pôvodnú úroveň spred pádu sa dostali v roku 1982. |
| 1987 | Pre veľký dopyt po akciách začala ich cena výrazne rásť, až v roku 1987 praskla a americký index Dow Jones sa počas jedného dňa prepadol o 22,61 percenta, čo je doteraz neprekonaný rekord. Na pôvodné úrovne sa dostal v roku 1991. |
| 1990 – 2004 (Japonsko) | Prepady akcií spôsobilo prasknutie cenovej bubliny akcií a nehnuteľností, index NIKKEI zaznamenal masívny prepad o 50 percent. Dno prišlo v roku 2004 prepadom akcií o 80 percent. |
| 2000 – 2002 | Prepady prišli po prasknutí internetovej bubliny, index S&P poklesol o 50 percent, na pôvodné úrovne sa vrátil v roku 2007. Americký technologický index NASDAQ straty doteraz úplne nevymazal. |
| 2007 – 2009 | Prepady akcií sa začali po prasknutí americkej hypotekárnej bubliny a následných problémoch bankového sektora, prepady boli viac ako 50–percentné. |
| 2011 | Pokles cien akcií spustili obavy z dlhovej krízy, keď sa prudko zvýšila zadlženosť veľkých ekonomík, svetový MSCI index padol včera oproti vrcholu na konci mája o viac ako 20 percent, čím sa naplnila definícia medvedieho trhu. |