Do Pravdy prišiel z Kultúrnej tvorby na prelome rokov 1963/1964 a pôsobil až takmer do konca osemdesiatych rokov. Vynikal kritickým duchom. Rodák z liptovskej dediny Vavrišovo absolvoval koncom tridsiatych rokov vo Svite Baťovu školu práce.
Veľa čítal a nútil čítať aj svojich mladých kolegov. V tandeme s Júliusom Skokňom spolu vychovali na spravodajskom a neskôr na ekonomickom oddelení Pravdy niekoľko generácií mladých redaktorov, vrátane tých, ktorí sa dostali do vedenia redakcie po novembrových udalostiach 1989 a postarali sa o vyprofilovanie Pravdy ako nezávislého mienkotvorného denníka.
Július Krajčí sa pred 60 rokmi (v máji 1963) zúčastnil prelomového 1. zjazdu Zväzu slovenských novinárov, kde bývalý šéfredaktor Pravdy Miroslav Hysko a redaktor Kultúrneho života Roman Kaliský ostro vystúpili proti cenzúre a žiadali rehabilitáciu obetí politických procesov v 50. rokoch.
Podľa Krajčího, ktorý bol na zjazde zapisovateľom, práve tieto a podobné hlasy na zjazde zdvihli prvého muža v štáte, prezidenta Antonína Novotného, zo stoličky natoľko, že sa rozhodol venovať zjazdu celý stranícky aktív v Košiciach a ostro ho odsúdiť.
Odišiel človek, ktorý svoj život spojil s Pravdou a ešte aj na dôchodku sa dlhé roky rád stretal s kolegami, aby sa dozvedel, čo je nové v redakcii a porovnal prácu z čias, keď ešte neboli počítače a hlavným výdobytkom urýchľujúcim rýchlosť správ bol ďalekopis.
Posledná rozlúčka s Júliusom Krajčím bude v piatok 20. októbra o pol tretej poobede v bratislavskom krematóriu.
