Nekvalitné služby štátu, problémové zdravotníctvo a aj školstvo znižujú potenciál krajiny a jej atraktivitu pri pohľade zo zahraničia. Okrem iného to znamená, že problémy s udržateľnosťou bude mať aj dôchodkový systém.
Spomedzi európskej dvadsaťsedmičky obsadilo Slovensko v Indexe prosperity až 24. miesto. V zásade to znamená, že v mnohých ohľadoch sa v absolútnej väčšine krajín EÚ žije lepšie ako na Slovensku. Výrazne pred nami je aj Česko, ktoré obsadilo 13. pozíciu. Za najlepšie prosperujúcu krajinu označili analytici SLSP Švédsko.
Problém bude aj s dôchodkami
To, že vo všeobecnosti zaostávame, znamená, že v budúcnosti budeme mať vážny problém aj s tým, aby bolo dosť peňazí v dôchodkovom systéme. „Ak sa ako krajina chceme pohnúť k prosperujúcej budúcnosti, potrebujeme zmeny. Napríklad demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odlivu mozgov či znížením byrokratickej záťaže. V neposlednom rade by nám mohla pomôcť robotizácia. Na tomto poli však vidíme, že po veľmi slušnom tempe na začiatku dnes spomaľujeme,“ vysvetľuje Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
Čítajte viac Kamenický ukázal ochutnávku z ozdravných opatrení. Prichádzajú nové dane, Fico hovorí aj o prepúšťaní úradníkov
Problém nedostatku pracujúcich sa skutočne dá riešiť aj prílevom cudzincov. Vzhľadom na zaostávanie ekonomiky je však pomerne náročné nejakých prilákať. Ľudia zo zahraničia sa k nám skutočne nehrnú. Takzvaných modrých kariet pre vzdelaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov sme udelili 20-krát menej ako Česi. Naši susedia ich na milión obyvateľov udelili šesťdesiat, Slovensko ich v roku 2022 udelilo na milión obyvateľov tri. Počet kvalifikovaných ľudí, ktorých sme prilákali, sa zďaleka neblíži ani číslu dvadsať. To všetko zhoršuje perspektívu krajiny.
Tlak na dôchodkový systém sa tak bude zvyšovať. V roku 2022 tvorili ľudia vo veku 65 rokov a viac celkovo 28,5 percenta počtu ľudí vo veku 20 až 65 rokov. Zjednodušene môžeme povedať, že na jedného seniora pripadali viac ako traja pracujúci. V roku 2070 bude podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac až 59,7 percenta počtu pracujúcich. Na jedného dôchodcu budú pripadať menej ako dvaja pracujúci. Rovnaký problém sa dá zobraziť aj inak. Do roku 2035 sa podiel ľudí vo veku osemnásť až 65 rokov zníži o sedem percent, podiel ľudí vo veku nad 65 sa, naopak, zvýši o dvadsať percent. Situácia sa bude ďalej zhoršovať. Do roku 2050 sa v porovnaní so súčasnosťou počet ľudí v produktívnom veku zníži o 19 percent, naopak, počet starších ľudí bude vyšší o 32 percent.
Údaje Eurostatu hovoria, že v roku 2023 bol vo veku 65 a viac necelý milión Slovákov a Sloveniek, dospelých ľudí do 65 rokov bolo takmer 3,5 milióna. V roku 2050 bude vo veku 65 rokov a viac 1,4 milióna ľudí a dospelých do tohto veku bude len zhruba 2,8 milióna. V budúcnosti si tak na dôchodky budeme musieť určite šetriť.
Čítajte viac Slovensko čaká masívne šetrenie. Musíme nájsť miliardy, ak chceme skutočne riešiť problémy
Jedným z opatrení, ktoré by mohlo situáciu zlepšiť, je výraznejšie uplatnenie mladých ľudí a tiež relatívne starších na trhu práce. Platí, že vo veku 15 až 24 rokov má na Slovensku prácu len 27 percent ľudí. Vo veku nad 65 rokov aktuálne pracuje podľa Eurostatu len päť percent ľudí. „Nový dôchodok bude mzda,“ glosoval situáciu David Navrátil, hlavný analytik Českej sporiteľne. Samozrejme, vyššie zapojenie seniorov na trhu práce bude možné len za predpokladu, že pracovné úlohy zvládnu bez toho, aby výrazne klesala kvalita ich života. Ak bude ekonomika dostatočne automatizovaná, budú vznikať pracovné pozície, ktoré nevyžadujú náročnú fyzickú prácu. Aj v tomto smere ale Slovensko zaostáva. Analytici SLSP upozorňujú, že napríklad počet inštalovaných robotov v spracovateľskom priemysle sa na Slovensku od roku 2016 síce zvýšil o 16 percent, no Česi ich počet zvýšili o 87 percent a svetový priemer narástol o viac ako sto percent. Čína ich počet zvýšila takmer o 500 percent.
Znamená to, že potenciál trhu práce vytvárať pracovné podmienky napríklad aj pre seniorov sa zvyšuje, no aj v tomto smere máme výrazné rezervy a za svetom zaostávame.
Nevýkonné školstvo
Potenciál krajiny zhoršuje nekvalitné zdravotníctvo a aj nevýkonné školstvo. V oblasti školstva sme podľa analytikov SLSP až na 24. priečke medzi krajinami EÚ. Slovenskí študenti sú relatívne málo úspešní v PISA testovaní. Na výskum a vývoj a všeobecne vzdelávanie dávame jednoducho malé sumy. Slovensko na výskum a vývoj vynaložilo v roku 2022 celkovo 239 eur na obyvateľa, Česko 638 eur na obyvateľa.
Priemer EÚ je zhruba 750 eur, najviac v roku 2022 vynaložilo na výskum a vývoj spomedzi krajín EÚ Belgicko. V tejto krajine išlo do tejto oblasti 1 459 eur na obyvateľa. Aj tieto údaje ukazujú, že naďalej existujú predpoklady na to, aby nám ďalšie krajiny ďalej utekali.