Daň zo sladených nápojov a aj rozšírenie dane z tabakových výrobkov patria k tým druhom daní, ktoré sú tie lepšie. Zaťažujú totiž problematickú spotrebu a do istej miery vytvárajú situáciu, v ktorej štát určite získa. Buď občanov do určitej miery odradí od škodlivého správania, a vyberie viac na daniach. Konzumácia sladených nápojov a aj rôznych tabakových výrobkov môže mať výrazné negatívne vplyvy na zdravie, a preto vzniká hrozba väčšej záťaže zdravotného systému. To sú do určitej miery skryté náklady, ktoré sa ťažšie merajú a sú často nástrahou v budúcnosti.
Na týchto dvoch opatreniach už existuje v koalícii dohoda, ostatné kroky zatiaľ konkrétnu podobu nemajú. Kamenický spolu s premiérom Robertom Ficom (Smer) hovorili však aj o tom, že vláda si splní záväzok plniť výdavkové limity. Okrem toho Fico zatiaľ nekonkrétne hovorí o tom, že štát bude šetriť aj na sebe. Viacero úradníkov v službách štátu by tak mohlo prísť o prácu, Fico špekuluje o tom, že tridsaťpercentný rez by štátny aparát na takzvaných ústredných orgánoch štátnej správy zvládol. Kamenický túto jeho úvahu rozvinul s tým, že analýza bude hľadať neefektívne a nadbytočné činnosti a tie bude rušiť.
Ďalšie zmeny by sa mohli dotknúť aj energetickej pomoci. V tomto roku platí, že štát dotuje ceny energií všetkým domácnostiam, no to by sa mohlo zmeniť. Na podobe pomoci s cenami energií pracuje rezort financií aj s ministerstvom hospodárstva a ministerkou Denisou Sakovou (Hlas).
Na druhej strane vláda nechce škrtať dôchodky a sociálne dávky. „Nemôžeme zdražovať, ani zvyšovať DPH a ani škrtať sociálne výdavky, ktoré považujeme za životne dôležité,“ povedal Fico.
Čítajte viac Dôchodkový systém nevládze už teraz a bude horšie. Ako to vidí prestížna organizácia?
Premiér počas tlačovej konferencie na ministerstve financií poznamenal, že nechce, aby sa zvyšovala daň z pridanej hodnoty. „Nie som zástancom zvyšovania DPH,“ uviedol premiér. Z opozície sa ozývali v uplynulých dňoch správy o tom, že práve zvyšovanie DPH vláda pripraví.
Definitívna podoba nových opatrení nie je známa. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty je mamutie opatrenie a vláde by výrazne pomohlo konsolidovať. Zároveň však znamená, že by, samozrejme, prišlo zdražovanie. Ak by sa od roku 2025 zvýšila základná sadzba DPH o dva percentuálne body, podľa prepočtov bývalej úradníckej vlády by to totiž prinieslo do rozpočtu viac ako miliardu eur navyše. Ďalší priestor by vláda našla, ak by zrušila niektoré znížené sadzby DPH.
Denník Pravda pripravil prehľad toho, čo ministerstvo financií pripravuje v rámci ozdravovania verejných financií.
1. Daň z tabakových výrobkov
Ide o jedno z dvoch opatrení, na ktorých už existuje dohoda. Napriek tomu, že daň z tabakových výrobkov už existuje, táto daň je nová v tom, že sa týka výrobkov, ktoré síce obsahujú nikotín, no dani nepodliehali. Štát bude podľa nových pravidiel zdaňovať aj používanie elektronických cigariet a vaporizérov, daňou zaťažia aj konzumentov nikotínových vrecúšok.
Na náplň do elektronických cigariet by po schválení mala byť uvalená daň vo výške dvadsať centov ma mililiter, ostatné nikotínové výrobky, teda napríklad vaporizéry a nikotínové vrecúška budú zaťažené sadzbou dane vo výške 10 centov na gram.
Podľa plánov, ktoré predstavil Kamenický, získa štát v roku 2025 z tejto dane celkovo 15 miliónov eur a v ďalšom roku to bude 126 miliónov eur.
2. Daň zo sladených nápojov
Táto položka je v daňovom systéme úplne nová, doposiaľ vôbec neexistovala. Zdaňovať sa budú nealkoholické nápoje a nealkoholické pivá, do ktorých sa pridáva cukor, prípadne umelé sladidlá. Zdaňovať štát bude aj tekutý a tuhý koncentrát sladeného nápoja a energetické nápoje. Musí ísť o potravinu, ktoré sa dodatočne sladí; prirodzene sladké nápoje, napríklad ovocné džúsy sa zdaňovať nebudú.
Štát predstavil štyri rôzne sadzby. Tuhý koncentrát by mal byť zdanený sadzbou 4,30 eura za kilogram, tekutý koncentrát by mal byť zdanený sadzbou 1,05 eura za liter, z energetických nápojov si štát vezme 30 centov za liter. Pre štandardné ochutené nápoje bude platiť sadzba 15 centov za liter, prípadne kilogram.
Čítajte viac Veľká analýza komisie. Slovensku vystavila vysvedčenie, stav verejných financií je katastrofálny
V budúcom roku by Kamenický do rozpočtu takto chcel získať 85 miliónov eur, v ďalšom roku by to malo byť 117 miliónov eur.
Podobný návrh obsahovalo aj menu opatrení, ktoré Ficovej vláde nechala na stole vláda odborníkov. Kabinet Ľudovíta Ódora pripravil túto daň o niečo prísnejšie.
3. Prepúšťanie v ústrednej štátnej správe
Fico hovorí aj o tom, že jednotlivé orgány ústrednej štátnej správy majú priestor na to, aby relatívne výrazne prepúšťali. Ústrednú štátnu správu tvorí vláda, jednotlivé ministerstvá a konkrétne ďalšie úrady, ktoré určuje zákon. Do ústrednej štátnej správy tak patrí napríklad Štatistický úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie SR, Slovenská informačná služba a napríklad aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Takýchto ostatných subjektov je v zákone trinásť.
Premiér naznačil, že jednotlivé orgány by zvládli relatívne zásadné škrty. „Vidím pomerne výrazný priestor. Možno teraz vyplaším zamestnancov v ústrednej štátnej správe, ale myslím si, že tridsaťpercentný rez by absolútne nebol viditeľný,“ hovorí Fico.
Vláda opäť naráža na to, že hoci toto opatrenie vyzerá jednoducho, je pomerne náročné. Správne určenie tých pracovných miest, bez ktorých nebude ohrozený chod ministerstiev a úradov, nie je jednoduchý proces. Potrebný môže byť personálny audit a ak sa preň štát rozhodne, môže to trvať dlho.
Čítajte viac Najbohatší človek sveta nie je Američan. Možno vás prekvapí, v čom podniká. Prvenstvo sa mení aj medzi Slovákmi
„Na Slovensku sú dve, možno tri poradenské audítorské spoločnosti, ktoré sú schopné robiť taký veľký personálny audit v štátnej správe. Predsa len je rozdiel, ak robíme personálny audit na ministerstve a v nejakom výrobnom podniku. Povedzme teda, že využijeme poradenské kapacity a budeme robiť dva personálne audity na ministerstvách súčasne. Ak každý potrvá pol roka, vieme prejsť cez štyri ministerstvá za rok. Kým teda podrobíme auditu všetky, tak to skutočne trvá celé volebné obdobie. Ak by si vláda vybrala toto opatrenie, tak z toho nebude mať úžitok okamžite, ale za štyri roky to dokáže zrealizovať,“ zhodnotil túto možnosť v rozhovore pre denník Pravda ešte v minulom roku Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Prepúšťanie v ústredných orgánoch štátnej správy na úrovni desiatich percent prepočítala v rámci palety opatrení ešte Ódorova vláda. Tá počítala s tým, že takýto rozsah rušenia pracovných miest by vláde v roku 2025 priniesol 25 miliónov eur a v ďalšom roku by to bolo 49 miliónov eur.
4. Zmeny v energetickej pomoci
Zatiaľ nie je jasné, či kompenzácie cien energií budú pokračovať aj naďalej. Viac dát by jednotlivé ministerstvá mohli mať v máji. „Robíme všetko preto, aby sme kompenzovať nemuseli,“ povedal Kamenický. Vláda teda nebude kompenzovať ceny v prípade, že by už nerástli výrazne. „Nárast môže byť o tri, štyri, päť percent, to by ľudia teoreticky zvládli,“ povedal Kamenický.
Nevylučuje, že k nejakej kompenzácii štát ešte pristúpi. „Môžeme sa zaoberať nejakou cielenou, veľmi úzkou kompenzáciou pre tie najzraniteľnejšie skupiny. Ja zatiaľ nepredpokladám, že ten nárast by bol taký, aby sme museli kompenzovať,“ dodal minister.
Čítajte viac Na Slovensko prichádza poľský gigant s novým konceptom. Vyzerá ako e-shop, no funguje inak
5. Výdavkové limity
Okolo výdavkových limitov je na Slovensku dusno. Kamenický sa hlási k tomu, že výdavkové limity budú platiť, no zatiaľ to tak nie je. Rozpočtová rada upozornila, že rozpočet na rok 2024 nie je v súlade s týmito obmedzeniami. Vláda Eduarda Hegera sa k prijatiu výdavkových limitov zaviazala v pláne obnovy a odolnosti a skutočne vznikli. To, čo však dnes existuje, vláda Roberta Fica nerešpektuje, pretože vláda je presvedčená, že pre ňu neplatia.
„Podľa našej právnej analýzy vyšlo, že keď je nová vláda, musia byť schválené nové výdavkové limity. My to dáme do poriadku a dáme to do súladu so všetkým, čo sa od nás očakáva,“ uviedol v minulosti Ladislav Kamenický.
Slovensko by však pre nerešpektovanie výdavkových limitov mohlo prísť o peniaze z Plánu obnovy. Upozornila na to napríklad expertka na plán obnovy a vicepremiérka Ódorovej vlády Lívia Vaššáková. Kamenický opakuje, že Slovensko sa k výdavkovým limitom prihlási. Do Európskej komisie podľa vlastných slov posiela list, v ktorom chce objasniť kroky, ktoré vláda robí.
Verejné financie sú na tom zle
Stav verejných financií rozhodne nie je dobrý a práve Kamenický bude musieť na rokovania vlády prinášať riešenia.
Zadlženie krajiny bude totiž rýchlo rásť. V apríli na to vo svojej prognóze okrem iných upozornila aj rozpočtová rada. Tá aktuálne prepočítala vývoj verejných financií do roku 2028.
„Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať tesne nad úrovňou 64 percent HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti roku 2024, keď dlh stúpne na 53,1 percenta HDP. Ku kontinuálnemu nárastu čistého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok tempa rastu nominálneho HDP,“ upozornila rada.
Čítajte viac Zatiaľ nie je jasné, či Slovensko vyčerpá všetky zdroje z eurofondov
Čistý dlh je o niečo užšia kategória ako hrubý dlh, do hrubého dlhu okrem existujúcich záväzkov krajiny patrí napríklad aj rezerva štátu. Hrubý dlh je teda vyšší ako čistý a aj dobre známe maastrichtské kritériá počítajú s hrubým dlhom. S ním Slovensko doteraz z pohľadu plnenia kritéria problémy nemalo, no to sa už mení. Maastrichtské kritérium hovorí, že hrubý dlh krajiny nesmie byť vyšší ako 60 percent HDP. Podľa prognózy RRZ Slovensko môže túto hranicu prekročiť už v roku 2025. Dlh je naďalej nad horným limitom dlhovej brzdy. Bez prijatia konsolidačných opatrení bude úroveň dlhu výrazne vyššia ako každoročne klesajúci horný limit dlhovej brzdy,“ hovorí RRZ. Napríklad v roku 2028 by sa podľa očakávaní mohol hrubý dlh dostať na 70,5 percenta HDP.
Vláda preto musí prijímať opatrenia, ktoré však budú bolestivé. „Ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude naďalej vykazovať neudržateľne vysoké deficity a z toho plynúci rastúci verejný dlh,“ upozorňuje RRZ.
Pojmom trvalé opatrenia majú experti na mysli také novely zákonov, ktoré nebudú trvať len niekoľko rokov, ale dlhodobo. V konsolidačnom balíku, ktorý predstavila vláda v minulom roku, sa nachádzajú aj významné dočasné opatrenia, tie však dlhodobú udržateľnosť verejných financií nezlepšujú.