„Považujeme ich za nebezpečné a absolútne neakceptovateľné. Nedovolíme, aby konsolidáciu verejných financií, ktoré pravicové vlády totálne rozvrátili, zaplatili ľudia, ktorých jediným či kľúčovým príjmom je dôchodok, na ktorý celý život pracovali,“ uviedol.
Odporúčania OECD, aby vláda zmrazila 13. dôchodky niektorým penzistom, považuje za odtrhnuté od reality a ignorujúce životné potreby dôchodcov. „Zdaňovanie dôchodkov predstavuje absurdný návrh, ktorý nikdy nedovolíme zrealizovať a verejne upozorňujem, že týmito návrhmi sa ani len nebudeme zaoberať,“ povedal Ondruš.
O čom je zdanenie dôchodkov
Analytici OECD skutočne ako jedno z riešení navrhujú to, že starobné dôchodky by sa stali príjmom, ktorý by sa mohol zdaňovať daňou z príjmu. Podľa OECD by týmto spôsobom dostal štát do ruky nástroj, ako zmierňovať rozdiely medzi ľuďmi s vysokými a nízkymi dôchodkami. Daň by totiž mohla byť progresívna, čo znamená, že najnižších dôchodkov by sa nedotkla vôbec, ak by sa tak vláda pri príprave tohto opatrenia rozhodla.
Prípadné zavedenie daní z dôchodkov by však so sebou nieslo v súčasnej situácii veľké politické náklady. Aj preto táto možnosť aktuálne nie je na stole. OECD tiež upozorňuje, že viacero krajín dôchodky zdaňuje.
Čítajte viac Veľká analýza komisie. Slovensku vystavila vysvedčenie, stav verejných financií je katastrofálny
Míňame čoraz viac
OECD hodnotí stav dôchodkového systému pomerne nepriaznivo. Dôvodom je to, že krajina rýchlo starne, čo bude znamenať obrovské výdavky na budúce dôchodky. To, že budúci rast výdavkov na starobné dôchodky nie sú výmysel, ukazujú aj čísla, ktoré sú známe už dnes. V roku 2020 vyplatila Sociálna poisťovňa vo forme starobného dôchodku zhruba 6,01 miliardy eur a ďalších deväťdesiat miliónov vo forme predčasných starobných dôchodkov.
V roku 2023 potrebovala Sociálna poisťovňa na starobné dôchodky už 7,98 miliardy eur a na predčasné starobné dôchodky ďalších necelých 145 miliónov eur. Rast týchto nárokov sa, samozrejme, nezastavil a nezastaví. Za prvé dva mesiace tohto roku stáli Sociálnu poisťovňu starobné dôchodky celkovo zhruba 1,44 miliardy eur. V rovnakom období minulého roka to bolo len zhruba 1,22 miliardy eur. Obrovský rozdiel je v predčasných dôchodkoch. V januári a vo februári minulého roka vyplatila Sociálna poisťovňa predčasným starobným dôchodcom necelých 19,3 milióna eur, za január a február tohto roku to bolo zhruba 56,4 milióna eur.
Čítajte viac Na Slovensko prichádza poľský gigant s novým konceptom. Vyzerá ako e-shop, no funguje inak
Dôvodom je to, že pre mnohých pracujúcich sa ku koncu minulého roka v dôsledku legislatívnych zmien oplatilo ísť do predčasného starobného dôchodku. S trochou nadhľadu môžeme povedať, že pre dôchodkový systém je nárast počtu predčasných dôchodcov dvojitá prehra. Ľudia, čo by mali byť prispievateľmi, sa stávajú poberateľmi. Systém tak neprichádza len o peniaze, ktoré by odviedli, ak by v práci zostali. Dôchodkový systém „prichádza“ aj o prostriedky, ktoré týmto ľuďom vypláca. Vôbec pritom nejde o to, či si ľudia nezaslúžia odpočinok na dôchodok skôr. Ide o to, či je systém, ktorý má pokojný dôchodok zabezpečiť, postupne nerúca.
Dnes je na Slovensku zhruba 1,1 milióna starobných dôchodcov, predčasný dôchodok poberá zhruba 23,7 tisíca ľudí. Priemerná výška starobného dôchodku je zhruba 673 eur mesačne a predčasní starobní dôchodcovia získavajú zo Sociálnej poisťovne priemerne zhruba 749 eur mesačne. Nejde o žiadne vysoké sumy a aj toto je štandard, ktorý si dôchodkový systém nebude môcť v budúcnosti dovoliť.
V neprospech aktuálneho nastavenia hovorí jednoducho demografia. Podiel starších ľudí v populácii rastie a súčasní pracujúci postupne nebudú schopní pre týchto ľudí zabezpečiť sociálny štandard, ktorý dôchodcom prvý pilier zabezpečuje v súčasnosti. V roku 2022 tvorili ľudia vo veku 65 rokov a viac celkovo 28,5 percenta počtu ľudí vo veku 20 až 65 rokov. Zjednodušene môžeme povedať, že na jedného seniora pripadali viac ako traja pracujúci. V roku 2070 bude podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac až 59,7 percenta počtu pracujúcich. Na jedného dôchodcu budú pripadať menej ako dvaja pracujúci.
Samozrejme, je to veľmi približné, lebo tieto vekové skupiny presne nepopisujú skladbu produktívnych ľudí a dôchodcov. Toto porovnanie však napriek tomu dobre ilustruje starnutie populácie. Práve na starnutie je citlivý prvý pilier, teda dôchodky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa z prvého piliera. Prvý pilier totiž vypláca dôchodky súčasných dôchodcov z odvodov súčasných pracujúcich.
Na dôchodok príliš skoro
OECD upozorňuje aj na to, že Slováci odchádzajú na dôchodok príliš skoro. Dáta OECD ukázali, že občania Slovenska nastupujú na dôchodok v priemere vo veku 61,7 roka. Toto číslo je nižšie ako oficiálny dôchodkový vek, OECD ho vypočítava z populácie vo veku 40 rokov a viac a ide o takzvaný efektívny dôchodkový vek, v ktorom ľudia odchádzajú do dôchodku naozaj. Menej ako na Slovensku je to len v Luxembursku, vo Francúzsku, v Belgicku, v Turecku a v Rakúsku. Priemer OECD je pritom v prípade mužov až 64,4 roka a v prípade žien je to 63,1 roka. Na Slovensku je efektívny vek pre obe pohlavia podľa prepočtov OECD rovnaký.
Jedno z odporúčaní OECD je práve obmedzenie prístupu k predčasným dôchodkom. OECD odhaduje, že sprísnenie prístupu k predčasným dôchodkom, zrušenie rodičovského dôchodku a trinásteho dôchodku by zlepšilo stav verejných financií o 0,9 percenta HDP.