Hrubý zisk Slovnaftu bol za minulý rok na úrovni až 1,05 miliardy eur. Takéto výsledky spoločnosť nemala vďaka svojmu umu či podnikateľskej šikovnosti. Zárobky jej vzrástli nečakane hlavne v dôsledku vojny na Ukrajine a poklesu ceny ruskej ropy.
Aj preto sa štát vlani rozhodol, že so ziskom by sa mala rafinéria podeliť. Mimoriadne zdanenie Slovnaftu znamená, že veľká časť z vlaňajšieho zisku poputuje do rúk štátu. Konkrétne ide o sumu 625 miliónov eur.
Dobré hospodárske výsledky pocítia aj zamestnanci Slovnaftu. Firma vyplatila ľuďom mimoriadne odmeny. Spoločnosť spresnila, že išlo o jednorazovú odmenu priemerne na úrovni jednomesačnej základnej mzdy. Zvyšovali sa aj platy v dôsledku inflácie. Mzda zamestnancom rafinérie v tomto roku vzrástla celkovo priemerne zhruba o 10 percent.
Peniaze rýchlo prišli aj odišli
Kým v roku 2021 bol hrubý zisk Slovnaftu na úrovni 300 miliónov eur, vlani prekročil miliardu eur. Vyplýva to z údajov účtovnej závierky firmy. Veľkú časť z toho však poputuje vo forme mimoriadnej dane do štátnej kasy. „Výraznú časť zisku spoločnosti zoberie štát cez solidárnu daň na úrovni 55 percent a daň zo zisku na úrovni 21 percent, celkovo teda štátu ide viac ako 625 miliónov eur,“ hovorí pre Pravdu hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Zavedenie solidárneho príspevku vyplýva z nariadení Európskej únie. Krajinám odporúčali minimálnu 33-percentnú sadzbu. Jednotlivé členské štáty si však určili výšku príspevku po svojom. Pri finálnom predvianočnom schvaľovaní v parlamente sa znížila z pôvodne plánovaných 70 na 55 percent.
Neskôr sa výška mimoriadnej dane opäť dostala do parlamentu a téma sa stala súčasťou politického boja. Zatiaľ čo strana SaS požadovala ponechanie na doterajšej úrovni 55 percent, Peter Kremský (OĽaNO) navrhoval jej výšku až na 90 percent. Po novom bude platiť vyššiu, teda 70-percentnú sadzbu, aj za rok 2023. Zmeny odsúhlasili poslanci ešte v marci. Peniaze, ktoré štát cez mimoriadnu daň získa, použije na kompenzácie vysokých cien energií.
Čítajte viac Umelo stlačená cena plynu pre domácnosti sa skončí. Nastane od Nového roka cenový šok?
Proti výške príspevku Slovnaft viackrát namietal a obrátil sa na arbitrážny súd. „Akcionár nás informoval, že robí všetky právne kroky, aby túto nespravodlivosť napravil. Jediný a hlavný akcionár považuje solidárnu daň za neprimeranú a nezákonnú,“ hovorí Molnár. Podľa neho zdanenie výrazne prevýšilo odporúčania Európskej únie a žiadna z okolitých krajín k takému radikálnemu kroku nepristúpila.
Po ruskom útoku na Ukrajinu sa začali západné štáty odkláňať od ruskej ropy. Jej cena pre stratu kupcov smerovala nadol. Z lacnej ruskej ropy profitovala aj bratislavská rafinéria Slovnaft. Ešte pred rokom sa ruská ropa Urals predávala s vyše 30-percentným diskontom. So zľavou sa ruská ropa predáva prakticky dodnes. Cena severomorskej ropy Brent je na úrovni 74 dolárov za barel. Ruská ropa Urals sa predáva za cenu 56 dolárov za barel, ukazujú údaje rafinérie Neste Oil. Dlhé roky pred vojnou na Ukrajine bol rozdiel v cene len na úrovni jedného dolára.
Čas na výnimku sa pomaly kráti
Ešte vlani v decembri sa členské štáty dohodli na uvalení embarga na ruskú ropu. Slovnaft dostal výnimku a časové okno, aby stihol prestaviť svoje technológie na spracovanie neruskej ropy. Ropa z Ruska putuje cez ropovod Družba. Severná vetva vedie cez Poľsko do Nemecka. Južná vetva až do bratislavskej rafinérie.
Aktuálne rafinéria na prestavovaní technológie pracuje a takáto zmena si vyžaduje masívne investície. Podľa Molnára sú investície do technológií, aby mohli spracovávať aj neruskú ropu, na úrovni približne 200 miliónov eur. Aktuálne Slovnaft môže predávať ropné výrobky do Česka, na Ukrajinu a na Slovensku. Výnimka pre Česko sa končí 5. decembra tohto roku, po tomto dátume predaj bude možný len na Ukrajinu a Slovensko. „Kľúčové v tomto kontexte je vnímať stabilitu v dodávkach palív v rámci celého regiónu, keďže Slovnaft je jediná exportná rafinéria. Okolité krajiny nie sú sebestačné v produkcii palív,“ hovorí o dôsledkoch Anton Molnár.
Slovnaft potrebuje vyrábať ropné produkty z alternatívnej neruskej ropy, aby uspokojila veľký dopyt z Česka, Rakúska a Poľska. Je totiž jedinou exportnou rafinériou v regióne, keďže okolité krajiny nie sú v produkcii palív sebestačné. Alternatívnu ropu dopravuje na Slovensko cez ropovod Adria a morský prístav Omišalj, ktoré kontroluje chorvátska spoločnosť JANAF. Tá však uvalila neprimerane vysoké poplatky pre Slovnaft za prepravu ropy. Podľa Molnára sa v tejto veci nič nezmenilo a poplatky sú naďalej vysoké, niekoľkonásobne vyššie v porovnaní s primeraným štandardom v EÚ. Ropovod Adria začal Slovnaft aktívnejšie využívať od februára tohto roka, keď vstúpili do platnosti sankcie na vývoz ropných produktov z ruskej ropy.