Štatistici zverejňujú dáta o cenách palív za uplynulé týždne, teda vývoj cien je vidieť len spätne. Skutočný stav cien palív napovedia až súčasné ceny priamo na tabuliach spred čerpacích staníc. Tie sú citeľne vyššie. Na čiernožlto sfarbených staniciach našej jedinej rafinérie Slovnaft vodiči natankujú liter nafty za 1,73 eura. Dlhé roky takmer vždy lacnejšia nafta tak so svojou cenou dobieha benzín. Za liter 95-oktánového benzínu vodiči zaplatia 1,75 eura. Rozdiel sa tak stenčil na približne dva centy.
Takto drahá nafta bola naposledy koncom vlaňajška. Ešte začiatkom mája, keď bola cena najnižšia, stál liter nafty na čerpacích staniciach 1,41 eura za liter. Vtedy 50-litrová nádrž vyšla spolu na takmer 71 eur. Vodič by dnes za rovnako plnú nádrž zaplatil skoro 87 eur. Plná nádrž za päť mesiacov zdražela o 16 eur. Ak vodiči jazdia častejšie a na väčšie vzdialenosti, siahnu si hlbšie do vrecka.
Slovenská rafinéria Slovnaft nechce komentovať aktuálne zásoby nafty. Od decembra sa jej končí výnimka na vývoz ropných produktov vyrábaných z ruskej ropy. Utrpí tým hlavne český trh, ktorý je pre Slovnaft najdôležitejším zahraničným trhom. „Verejné zdroje hovoria o tom, že Česká republika nie je vo výrobe motorovej nafty sebestačná a je zhruba z 30 percent závislá od jej dovozu, preto v prípade výpadku exportu palív zo Slovenska tak utrpí celý český veľkoobchodný trh,“ tvrdí pre Pravdu hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Dôvodom zdražovania nafty je rast ceny ropy na svetových trhoch a taktiež veľkoobchodne predávaných palív na burze v Rotterdame. Od tej sa odvíjajú ceny palív aj na Slovensku. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent sa vyšplhala na takmer 95 dolárov za barel.
Globálne zásoby nafty sú totiž omnoho menšie, ako je priemer za minulé roky. „Napríklad v USA sú o 16 percent nižšie oproti desaťročnému priemeru, v Európskej únii sú o osem percent pod dlhodobým priemerom, v Singapure sú o 31 percent pod priemerom,“ opisuje situáciu analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord.
Okrem toho lídri ropného kartelu Saudská Arábia a Rusko priškrtili kohútiky na produkciu ropy, ktorá je bohatšia na naftu. Vývoz ropy zo Saudskej Arábie klesol v júli na dvojročné minimum. Údaje organizácie Joint Organizations Data Initiative ukazujú, že v júli Saudi znížili vývoz ropy o takmer 12 percent na 6,01 milióna barelov denne zo 6,8 milióna barelov v predchádzajúcom mesiaci. Dosiahol tak najnižšiu úroveň od júna 2021.
S príchodom chladnejších dní sa nedostatok nafty môže ešte prehĺbiť, keďže sa zvýši dopyt po vykurovacom oleji. Rafinérie totiž každú zimu zvyšujú ponuku vykurovacieho oleja na úkor nafty. „V posledných dňoch veľkoobchodné ceny nafty rastú, takže motoristi sa musia pripraviť na ďalšie zvýšenie koncových cien o ďalšie štyri centy za liter do konca septembra. Nedá sa vylúčiť ani ďalšie zdraženie v októbri,“ tvrdí pre Pravdu Tomčiak.
Teplo znížilo produkciu rafinérií
Ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank upozorňuje, že bezprostredným dôvodom zdražovania ropy a palív v Rotterdame je súčasné napätie medzi komoditnými obchodníkmi. Odvoláva sa na dáta ropného kartelu OPEC, z ktorých vyplýva, že svetu hrozí najväčší nedostatok ropy minimálne od roku 2007. „Deficit môže presiahnuť tri milióny barelov denne. To by znamenalo, že jednotlivé krajiny by museli v nebývalej miere čerpať zo svojich ropných rezerv,“ píše v komentári.
Hroziaci nedostatok ropy, ktorý môže prísť už koncom roka, má aj ďalší dôvod. Nedávno Rusko so Saudskou Arábiou koordinovane rozhodli o tom, že obmedzia ťažbu ropy až do tohtoročného decembra. Obe krajiny sú významnými producentmi a exportérmi ropy. Kovanda si myslí, že cieľom je zlepšiť stav ich verejných financií. Rusko potrebuje peniaze na zbrane a na boje na Ukrajine. „Saudská Arábia zase potrebuje peniaze na všetko možné, od megalomanského projektu výstavby púštneho futuristického mesta Neom po financovanie futbalovej hviezdy Cristiana Ronalda,“ tvrdí ekonóm.
V neposlednom rade je tu aj náročná situácia rafinérií, ktoré posledné mesiace nevyrábali toľko, koľko by mohli. Horúčavy počas leta prinútili mnohé vyrábať v menšej miere, čo spôsobilo zníženie zásob palív. „Tiež bol na rafinérie vyvíjaný tlak, aby vyrábali viac iné produkty. Napríklad letecký benzín, po ktorom vzrástol dopyt,“ povedal pre portál Time analytik Callum Bruce zo spoločnosti Goldman Sachs Group.
Palivová kríza aj v ropnej veľmoci
S pomerne odvážnou a otvorenou kritikou prišiel ruský minister pôdohospodárstva Dmitrij Patrušev. Varoval, že nedostatok palív pre kombajny a traktory môže v krajine spôsobiť, že stroje nebudú mať pohon na jesenný zber úrody. „Už teraz máme problémy s dostupnosťou paliva. Teraz zastavíme zber a nebudeme siať oziminy. Bude to katastrofa,“ cituje ho agentúra Reuters. Podľa neho je možno čas na dočasné zastavenie exportu ropných produktov, kým nezastabilizujú situáciu na domácom trhu. Otvorene tak priznal, že v Rusku majú problém s dodávkami palív.
Nastala tak paradoxná situácia, kde jeden z najväčších svetových producentov ropy čelí nedostatku paliva. Ruský ropný trh bojuje s viacerými negatívnymi faktormi. Od údržbárskych prác v rafinériách, problémami so železničnou infraštruktúrou až po slabý kurz rubľa, ktorý podporuje vývoz pohonných hmôt. Spravodajský portál The Moscow Times píše, že vláda z palivovej krízy obviňuje „šedých exportérov“, ktorí nakupujú benzín a naftu za domáce ceny dotované z rozpočtu a potom ich vyvážajú do zahraničia a predávajú za cudziu menu. Zjednodušene: v Rusku nakúpia lacné palivá a za hranicami ich so ziskom predajú.
Nafta začala miznúť vo viacerých ruských regiónoch. Po Rostovskej oblasti na juhu a Astrachánskej oblasti pri Kaspickom mori, južných územiach Stavropol a Krasnodar začalo palivo miznúť už aj v centrálnej časti Ruskej federácie. Tam, kde palivá sú, je problémom cena. Na jednej zo súkromných čerpacích staníc cena motorovej nafty vyskočila na 80 rubľov za liter, čo je historický rekord. Od začiatku roka vzrástli veľkoobchodné ceny benzínu v Rusku o viac ako 70 percent a v lete začali rásť aj ceny nafty, ktorá od začiatku júla zdražela takmer o 40 percent.