Kým medziročne ceny stále stúpajú a za ilustračný 100-eurový nákup dáme dnes 110 eur, medzimesačne už inflácia mierne klesla o 0,3 percenta. Keby tak rýchlo nezdražovali palivá, inflácia by klesla medzimesačne ešte viac.
Čítajte viac Drahé langoše a bývanie. Balaton už nie je pre priemerného Maďara, ale symbol statusu ako za komunizmu
Aj keď ekonómovia vítajú pozitívne správy o spomaľovaní zdražovania, pre bežných ľudí je stále veľmi citeľné. Veď len potraviny ako celok za rok zdraželi o 16 percent. Najviac medzi dvoma júlmi zdraželi cukor, džem a med – až o 26 percent. Ďalej zelenina o 23 percent, minerálne vody a nealko nápoje o vyše 19 percent, ryby a morské plody o viac ako 17 percent. Mlieko, syry, vajcia a mäso zdraželi za rok o približne 17 percent. Dobrou správou je, že oleje a tuky sú už lacnejšie o 3,3 percenta ako pred rokom.
Rast cien v odbore bývanie a energie v júli klesol na 8,4 %. To bola najnižšia hodnota od decembra 2021. Nad úrovňou 15 % sa však stále udržali rasty cien tepelnej energie. Takmer o tretinu boli stále medziročne vyššie ceny pevných palív.
„Od vrcholu potravinovej inflácie, ktorá kulminovala na úrovni 29 percent na prelome rokov, sme sa posunuli k výrazne priaznivejším číslam. Predpokladáme, že jednocifernú infláciu v potravinách uvidíme pred koncom roka,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Pokles cien potravín predpokladajú aj analytici Národnej banky Slovenska. „Spomaľovanie cien potravín najvýraznejšou mierou znížilo infláciu v posledných štyroch mesiacoch. K spomaleniu by mal aj v nasledujúcich mesiacoch prispievať priaznivý vývoj cien agrokomodít, energií a výrobných cien potravín pre domáci trh,“ tvrdia. Zároveň si však uvedomujú, že zdražovanie je stále vysoké. Na to doplácajú najmä chudobnejší ľudia, ktorí, prirodzene, platia za jedlo a stravu najviac zo svojich položiek.
Druhou položkou, ktorá tlačí ceny dole, sú náklady na bývanie v dome. „Medzimesačne v júli klesli náklady na bývanie v dome o 0,4 percenta. Pomáha aktuálna stabilizácia cien stavebných materiálov a stavebných prác na domácom trhu,“ tvrdí Branislav Karmažin z centrálnej banky.
Treťou položkou, ktorá tlačí ceny nižšie, sú podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka koncesionárske poplatky. Tie vďaka zmene zákona už ľudia nemusia od júla povinne uhrádzať. „Inými slovami, bez zrušenia koncesionárskych poplatkov by v júli ceny medzimesačne neklesli a v medziročnom porovnaní by sa nedostali do jednociferných úrovní,“ hovorí Koršňák.
Aký je výhľad do budúcnosti? Ekonómovia očakávajú trvalý pokles, čo je dobrá správa pre peňaženky domácností. „Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Zmierňovanie medziročnej inflácie bude podporovať silný bázický efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka, ale ruku k dielu najskôr pridá i slabnúci domáci spotrebný dopyt,“ predpovedá Koršňák.
Tento rok sa tak priemerne dočkáme celkovej inflácie na úrovni 10 až 11 percent. V roku 2024 by v úhrne ceny mohli klesnúť na úroveň 4 až 5 percent. Všetko však bude závisieť od toho, ako sa vláda vyrovná s cenami plynu a elektriny v budúcom roku. „Kľúčové pre rast cien na budúci rok budú opäť rozhodnutia o regulovaných cenách energií na bývanie. Predpokladáme pritom, že k plnému premietnutiu trhových cien energií do cien plynu, tepla a elektriny pre slovenské domácnosti nepríde ani v budúcom roku a štát rast cien týchto položiek bude opäť čiastočne tlmiť,“ predpovedá Koršňák.