V rozhovore tvrdí, že potrubiami sme prepojení so severnými, južnými, západnými aj východnými štátmi. V praxi to znamená, že na Slovensko vieme dopraviť plyn z viacerých zdrojov.
Dlhé roky sme boli naučení, že plyn k nám prúdi potrubím len z Ruska. To sa po vojne zmenilo. Odkiaľ k nám prúdi dnes?
Toky plynu z Ruska sa výrazne znížili. Slovenská plynovodná sústava bola pôvodne postavená na prepravu veľkého množstva ruského plynu smerom na západ, pričom len malá časť objemu ostávala u nás. Tranzit bol taký veľký, že časť plynu, ktorá na Slovensku zostávala, bola približne na úrovni 10 percent. Po začiatku vojny na Ukrajine sa množstvá plynu začali redukovať a medzinárodný tranzit sa zmenšoval.
Dodávky plynu od Gazpromu sa stali nespoľahlivými a západné firmy si začali hľadať iných dodávateľov. To sa dialo aj v Taliansku, kam smerovalo najviac plynu prechádzajúceho cez naše územie. Na Slovensku má náš najväčší dodávateľ plynu, SPP, ešte pôvodnú zmluvu s Gazpromom. Dodávky ruského plynu síce pokračujú, zároveň má však SPP zhruba 70 percent potrebných dodávok pre zákazníkov zazmluvnených aj vo forme LNG. Takže ak by nastal výpadok, tak týchto 70 percent začne pritekať do našej sústavy buď z Nemecka alebo Talianska.
Čo robíte pre diverzifikáciu nových dodávok plynu?
Urobili sme množstvo dobrých investičných rozhodnutí z pohľadu prepravnej siete za posledných približne 10 rokov. Vybudovali sme prepojenia potrubia so všetkými okolitými krajinami. Historicky sme plyn prepravovali z východu na západ, boli sme napojení na Ukrajinu a plyn smeroval cez naše územie smerom na Česko a Rakúsko. Ako prvú vec sme ešte v roku 2009 umožnili reverzný tok plynu zo západu. V roku 2014 sme k tomu pripojili reverz na Ukrajinu, potom pribudlo pripojenie na Maďarsko a posledný diel skladačky bolo Poľsko. Všetky tieto prepojenia sú obojsmerné a majú pomerne veľkú kapacitu, ktorá výrazne presahuje domácu spotrebu.
Takto pred rokom Poliaci otvárali nový plynovod na Slovensko. Ako ho vieme využiť? Ako z neho môžeme profitovať?
Ďalšie prepojenie na Slovensko znamená ďalší potenciálny zdroj. Jeho prínos spočíva v tom, že ak by nastal nejaký problém, tak máme ďalšiu cestu, odkiaľ môžeme dovážať plyn. V prípade poľského prepojenia je zdrojom LNG terminál vo Świnoujścii a buduje sa tam aj nový, v blízkosti Gdaňska. V tom druhom prípade predpokladáme, že vďaka nemu vznikne na poľskom trhu prebytok, takže bude dosť voľného plynu na export. SPP aktuálne rokuje so spoločnosťou Gaz-System, ktorá terminál buduje, o rezervácii kapacít nového terminálu.
Čo sa týka nového spojenia s Azerbajdžanom – o čom je, a koľko plynu by nám mohli dodávať?
Keď nastal problém s ruským plynom, Európska komisia začala vyjednávať s alternatívnymi dodávateľmi. K tým významným patrí aj Azerbajdžan. Plyn z Azerbajdžanu v súčasnosti tečie cez koridor, ktorý sa volá TANAP a TAP. Ten smeruje cez Turecko, Grécko, Albánsko a Jadranské more až do Talianska. Naša iniciatíva sa volá Solidarity ring. Tranzitní operátori Bulharska, Rumunska, Maďarska a Slovenska ponúkli svoje siete a existujúce kapacity, aby navýšený plyn z Azerbajdžanu netiekol cez pôvodnú trasu do Talianska, ale do regiónu, ktorý je najviac zraniteľný obmedzením dodávok ruského plynu.
Druhým aspektom je, že keď sa raz plyn dostane na Slovensko, tak vďaka mohutnej infraštruktúre ho vieme ľahko rozviesť do susedných krajín vrátane Ukrajiny. Azerbajdžan je pritom veľkým hráčom, ktorý nepotrebuje používať ruské trasy na to, aby mohol vyvážať svoj vlastný plyn.
Aký veľký hráč s plynom je Azerbajdžan a koľko by nám ho vedel dodávať?
Zo začiatku, v horizonte najbližších pár rokov, bude zrejme rast nových objemov relatívne menší. No do budúcna môže ísť o významného hráča pre európsky trh, keďže investujú do nových polí a teda sa očakáva výrazné zvýšenie produkčnej kapacity.
Aká je bezpečnosť dodávok plynu z východu a aké máme zmluvy s Ukrajinou a Ruskom?
Slovensko má zmluvu s Gazpromom do roku 2028 na prepravu ruského plynu. Rovnakú zmluvu má aj ukrajinský Naftogaz, ktorá je však platná len do konca roka 2024. Teraz je neistota, čo sa stane potom. Ukrajinci viackrát spomínali, že s Gazpromom nebudú vyjednávať o novej zmluve a teoreticky by sa tak tranzit mohol ukončiť. Na druhej strane sú však krajiny, ako napríklad Rakúsko, ktoré majú záujem o dodávky ruského plynu aj do budúcnosti. Vyzerá to tak, že by sa mohlo nájsť riešenie, ktoré by spočívalo vo vyjednávaní cez sprostredkovateľa. Niekto by mohol plyn, ktorý dorazí na rusko-ukrajinskú hranicu, prebrať, a ďalej prepraviť do Európskej únie.
Aké budú ďalšie vzťahy s Rusmi v tejto oblasti?
Je to pre nás dôležitá otázka, keďže ruský plyn vždy tvoril podstatnú čas našej prepravy. Respektíve – bez ruského plynu by sme vedeli plniť dôležité úlohy v rámci regiónu, no už vo výrazne menších množstvách. Myslíme si však, že po roku 2024 by mala prísť dohoda medzi Ukrajinou, ruským Gazpromom a nejakou treťou stranou. Mám pocit, že Gazprom chce dodávať plyn aj naďalej. Ukrajincom to tiež zarába nejaké peniaze, ale keďže je vojna, zrejme nebudú chcieť pokračovať. Ak si však budú chcieť európske štáty ponechať možnosť nakupovať ruský plyn, tak si myslím, že Ukrajina v tom nebude brániť. Preto sa mi zdá pravdepodobné, že k nejakej dohode nakoniec dôjde.
Vraveli ste, že Nemci vybudovali takú kapacitu LNG terminálov, že bude väčšia ako kapacita plynovodov Nord Stream 1 aj 2. To je asi dobrá správa.
Nemci mali pred vojnou spotrebu približne 100 miliárd kubíkov plynu ročne, z toho polovicu chceli voziť cez Nord Stream 1 a 2. No tieto plynovody sú buď zničené alebo nefunkčné. Preto sa rozhodli nahradiť tieto zdroje vybudovaním LNG terminálov. Tých mali donedávna nula. Je obdivuhodné, za akú krátku dobu sa im podarilo vybudovať časť potrebných kapacít a ďalšie kapacity budú postupne pribúdať.
Vie z toho profitovať aj Slovensko?
Dobrou správou je, že z Nemecka, v ktorom by malo mať do roku 2027 asi 65 miliárd kapacity regasifikačných terminálov, máme dobré potrubné spojenie, lebo sa očakávalo spojenie s Nord Stream 2 – ten plyn sa mal následne z Nemecka prepravovať do Talianska. Ak teda bude dosť LNG kapacít v Nemecku, tak ten plyn vieme jednoducho prepraviť na Slovensko a od nás aj na ďalšie trhy.
Postupne dávame zbohom fosílnym palivám. Čo robíte pre to, aby ste prispeli k zelenej transformácii?
Zemný plyn je síce fosílne palivo, no v súčasnosti vie výrazne prispieť k dekarbonizácii, lebo stále používame veľa zdrojov, ktoré sú oveľa špinavšie. Po druhé, pripravujeme sa na zavedenie vodíka, ktorý sa považuje za finálnu náhradu za plyn. V prvom kroku to budú zmesi, v ktorých bude vodík tvoriť 5 až 20 percent. Finálny cieľ je prerobiť našu prepravnú sústavu na to, aby ňou mohol prúdiť 100-percentný vodík. Našou výhodou je, že máme 4 až 5 paralelných potrubí vedľa seba. Vieme jedno, možno aj dve vyčleniť a prebudovať tak, aby prepravovalo čistý vodík. Ukrajina má potenciál z veterných parkov alebo solárnych panelov pomocou elektrolýzy vyrábať zelený vodík, ktorý by sa vozil do Nemecka. Samozrejme by sa mohol využívať aj u nás – napríklad vo veľkých podnikoch ako U.S. Steel.
Čoraz viac sa hovorí aj o vodíku, ktorý by mohol byť alternatívou voči benzínu a nafte. Kde by mohol nástup vodíka pocítiť bežný občan?
V súčasnosti sektor verejnej a nákladnej dopravy nemá alternatívu v podobe elektrického pohonu, ako je to v osobnej preprave. Ak sa vybuduje infraštruktúrna sieť s čerpacími zariadeniami na plyn alebo vodík, emisií bude oveľa menej. Je to čistejšie a menej hlučnejšie. Napokon, v mnohých obciach to už občania pozitívne pociťujú, že autobusy vo verejnej doprave jazdia na CNG alebo LNG.
Nebojíte sa, že vás nová vláda v snahe nájsť viac peňazí zdaní?
Uvidíme, ako bude vyzerať nová vláda. Kedysi bol Eustream najväčším prispievateľom do štátneho rozpočtu, pretože cez nás prúdili mohutné toky. Lenže toto obdobie sa 24. februárom 2022 skončilo.
Čiže nová vláda nebude mať kde brať? Eustreamu sa hovorilo kedysi „zlatá sliepka“, ktorá prináša do štátneho rozpočtu veľa peňazí.
Pred vojnou sme prepravovali aj 70 miliárd kubíkov ročne, teraz je to sotva 17 miliárd. To, myslím si, hovorí za všetko.
Rastislav Ňukovič študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU Bratislava. Jeho kariéra v plynárenstve sa začala v roku 1998 v divízii Slovtransgas SPP, kde pôsobil ako správca IT systémov a neskôr sa stal vedúcim oddelenia montáží a technickej podpory. Od 1. júla 2014 je generálnym riaditeľom spoločnosti Eustream. Je dlhodobým členom výkonného výboru Technickej asociácie Európskeho plynárenského priemyslu. Od septembra 2022 vykonáva funkciu prezidenta Slovenského plynárenského a naftového zväzu.