Ministerstvo hospodárstva aktuálne eviduje 9 562 žiadostí o dotáciu na nájomné. Štát zatiaľ vyplatil viac ako 3 500 žiadostí vo výške 6,5 milióna eur. „Sme však nemilo prekvapení, očakávali sme vyšší záujem o túto dotáciu. Sú to zatiaľ len tisíce žiadostí, čakali sme však desaťtisíce," hovorí minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Firmy môžu žiadosť o dotáciu podať do konca novembra tohto roku.
Po ohlásení podpory sa mohlo zdať, že 200 miliónov eur bude málo. Rezort hospodárstva vyčlenil finančnú injekciu pre podnikateľov, ktorí museli mať počas pandémie zatvorené svoje prevádzky. Tým však podmienky pre získanie dotácie nekončia. Majiteľ priestorov a samotná prevádzka sa musia najskôr dohodnúť na zľave z nájmu. Práve od nej sa totiž odvíja výška štátnej dotácie. Štát prispeje maximálne do výšky polovice nájmu, a to s podmienkou spomínanej polovičnej zľavy. Vtedy už podnik za priestory nič neplatí. Ak bude zľava nižšia, napríklad 30 percent, štát zaplatí tiež 30 percent. Na firme tak zostane len zvyšok – čiže 40 percent z výšky nájomného. Túto sumu si však môže rozdeliť na 48 mesiacov. "Ak teda napríklad prenajímateľ znížil nájomcovi nájomné za obdobie, keď prevádzky museli byť zatvorené o 50 percent, štát mu druhú polovicu doplatil a nájomca nemusel platiť nič,“ hovorí minister.
„Podmienky programu sú nastavené komplikovane, čo môže odradiť predovšetkým menších podnikateľov a prenajímateľov,“ hovorí Boris Tomčiak analytik z Finlordu. Za veľké mínus vidí Tomčiak najmä neochotu prenajímateľov poskytovať zľavy. „Na druhej strane aj keď bol nábeh programu pomalší, tak je možné očakávať, že v najbližších týždňoch sa počet žiadostí zvýši,“ hovorí Tomčiak. „V pôvodnom návrhu schémy pomoci, ktorý nám eurokomisia schválila, neboli zahrnuté podniky, ktoré boli v ťažkostiach. Za týmto názvom sa pritom skrýva veľmi komplikovaný vzorec. Ide o podniky, ktoré sú zdravé a funkčné, no v čase krízy sa ocitli v núdzi, sú podľa tohto vzorca identifikované ako podniky v ťažkostiach. Preto oznamujeme, že aj podniky, ktoré sú podľa schémy podnikmi v ťažkostiach, môžu požiadať o preplácanie nájomného za obdobie, keď boli zatvorené,“ hovorí Sulík. Jeho poradkyňa Jana Kiššová očakáva, že po rozšírení okruhu vyplácania dotácií dôjde k zvýšeniu záujmu o ne.
Nájomne pritom nemusia riešiť len malé firmy. Väčšina podnikov má za sebou neľahké mesiace. Veľké podniky trpia následkami pandémie, počas ktorej museli zatvoriť svoje prevádzky, podobne ako tie malé. Pomoc od štátu by im mohla aspoň čiastočne znížiť ich náklady. „Tým pádom by nemuseli redukovať iné náklady, ako sú napríklad náklady na zamestnancov,“ hovorí Tomčiak.
Podniky musia žiadosť o dotáciu podať elektronicky. Zmena nastáva v tom, že žiadosť môže podpísať aj splnomocnenec, nie len prenajímateľ či nájomca. Práve podpisy boli kameňom úrazu v prípade viacerých žiadostí. Ako informoval tlačový odbor ministerstva hospodárstva viaceré požiadavky prichádzajú na ministerstvo len s jedným podpisom či bez podpisu. „Takéto žiadosti nie je možné spracovať a budú zamietnuté,“ dodal odbor komunikácie.