Baláž: Tvrdý brexit zvládneme. Británia pre nás nie je hlavný obchodný partner

O tom, aké dosahy môže mať odchod Britov z únie bez dohody na ekonomiku Slovenska, ale aj o zmenách, ktoré by čakali našincov žijúcich v Británii, sa denník Pravda porozprával s ekonómom Prognostického ústavu SAV Vladimírom Balážom.

13.12.2020 18:00
debata (21)

Aké dosahy by mal tvrdý brexit na ekonomiku Slovenska?

Národná banka robila takéto vyčíslenia, všetko však závisí od toho, o akú formu brexitu pôjde. V tom najhoršom scenári bude Británia s Európskou úniou obchodovať podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Môže však dôjsť aj k rôznym iným, prechodným riešeniam. Čo sa však týka Slovenska, Spojené kráľovstvo pre nás nie je až taký veľký obchodný partner ako napríklad Nemecko či Francúzsko. Pred koronakrízou sme tam vyvážali v hodnote okolo 4,5 miliardy. Časť exportov a importov by tak po novom podliehala clám, čo našu obchodnú bilanciu síce ovplyvní, no ak to prerátame na HDP, pôjde o desatiny percenta – čiže úroveň štatistickej chyby.

Neznamená to teda, že sa všetko zastaví?

Nie. Británia totiž úniu potrebuje. Aby ste mali predstavu, do Indie – bývalej kolónie – vyvážajú toľko ako do Holandska a naopak. Preto usudzujem, že práve únia je Británii omnoho bližšia. Predsa len, je to ich sused, s tým vždy obchodujete oveľa viac. Je pravda, že Spojené kráľovstvo tvrdí, že obnoví koloniálnu ríšu a bude vyvážať do Kanady či Austrálie. Ide však o veľmi vzdialené krajiny, ktoré navyše nie sú tak silne previazané na britskú ekonomiku. Obchod teda utrpí, no kolaps neočakávam. Im záleží na dohode rovnako ako únii, no chcú čo najlepšie podmienky. Nezabúdajme, že Británii po odchode ostane 60 miliónov obyvateľov, únii 450 miliónov. Ťahajú preto za kratší koniec. Navyše, Londýn je európske stredisko finančných služieb.

Čo tým pádom s bankami, ktoré v hlavnom meste sídlia?

Ich hlavným odbytiskom je práve Európska únia a v prípade tvrdého brexitu sa už mnohé nemecké a francúzske banky tešia na to, že im vezmú časť biznisu. Banky sú však súkromné spoločnosti a na negatívny scenár sa pripravujú už veľmi dlho. Premýšľali, že si urobia pobočky vo Frankfurte a Paríži, mnohé aj majú. Britské firmy zase začali svoje pobočky budovať v Dubline. Ide totiž o anglicky hovoriace teritórium, ktoré sa však nachádza v rámci únie.

Môže sa nejako zmeniť situácia našich automobiliek?

Britská automobilka Jaguar bola na Slovensku postavená na to, aby vyvážala predovšetkým na trhy Európskej únie. Jej by sa to preto nemalo nejako výrazne dotknúť. Otázne je, či nejaké súčiastky nechodia aj z Británie. To by mohlo narušiť prevádzku. Osobne však neviem, či takýto obchodný vzťah existuje.

V Británii však žije množstvo Slovákov. Očakávate, že by sa kvôli tvrdému brexitu časť z nich vrátila domov?

Myslím si, že tí, čo chceli, sa už vrátili. Mnohí, ktorí v Británii žijú, však požiadali o občianstvo, respektíve trvalý pobyt, a húfny návrat na Slovensko by nastal len vtedy, ak by došlo k zásadnému zhoršeniu ekonomickej situácie či zvýšeniu nezamestnanosti. Žijú tam prevažne mladí ľudia a ak sa niekto vracia, tak ide skôr o založenie rodiny. Mnohé ženy sa vracajú kvôli tomu, že chcú porodiť doma a podobne.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimír Baláž #Brexit