Slovenskosť sa nosí, lebo tiež predáva a zlepšuje imidž obchodu starajúceho sa o kontinuitu národnej chuti. Prezentácia potravinového vlastenectva však vedie aj k sporom, ktoré rieši napríklad Rada pre reklamu a jednou z podôb rôzneho chápania patriotizmu je aj vajíčková vojna. V rozhovore pre Pravdu si tieto aspekty všíma Ján Bilinský, predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko.
Čítajte viac Koniec Matovičovho balíka? Nezastavil ho Sulík ani Čaputová, Ficov kabinet chce zmeny
Potravinová scéna je plná emócií. Obavy vystriedala nádej, že predsa len prichádzajú lepšie časy, ale sú tu aj obavy obchodu, že nová vláda to svojimi zlepšovacími opatreniami preženie. Čo je bližšie k pravde?
Ako vraví stará skúsenosť, pravda sa ukrýva kdesi uprostred. Faktom je, že ceny potravín už nie sú pod tlakom inflácie. Svedčí to o tom, že Slovensko funguje v otvorenej ekonomike, je súčasťou globálneho trhu s potravinami so všetkými plusovými aj mínusovými dôsledkami, po úpadku prichádza fáza zotavenia.
Pri kontrolnom dni na rezorte pôdohospodárstva akcentoval premiér Robert Fico dôležitosť cien potravín. Povedal, že vláda hovorí s poľnohospodármi aj s obchodnými reťazcami. Kabinet pripravuje nový zákon o obchodných reťazcoch. Máte z neho obavy, keďže sa otvára otázka neprimeraných obchodných podmienok?
COOP Jednota je členom Zväzu obchodu SR. Jasne sme cez zväz tlmočili aj naše stanovisko, že „v súčasnej situácii na trhu nevidíme akýkoľvek dôvod na zavádzanie štátnych regulácií, primárne z dôvodu, že na maloobchodnom trhu s potravinami pôsobí na Slovensku silné konkurenčné prostredie, ktoré prirodzene aktivuje mechanizmy v prospech priaznivého vývoja spotrebiteľských cien potravín“.
Hovorí sa, že žiadna kaša sa neje horúca. Premiér zrejme vysiela signály, že vláda je pripravená robiť svoju politiku znižovania cien potravín. No okrem iného podotkol, že „prichádzajú ďalšie obchodné reťazce. To je najlepší spôsob ako znižovať ceny potravín, pretože miera konkurencie bude veľmi vysoká“. Naplnia sa očakávania premiéra Fica aj spotrebiteľov?
Biedronka nepochybne na Slovensko príde. Podľa toho, ako sa správa, zrejme koncom tohto roku alebo celkom iste začiatkom budúceho. Otázka je, čo všetko sa zmení na trhu. Obávam sa, že vzhľadom na to, aké má Biedronka zastúpenie poľských výrobkov na trhu v Poľsku, prinesie tento reťazec ešte väčší tlak na slovenských výrobcov potravín.
Príchodom Biedronky nestúpne tlak len na obchodné reťazce, ale aj na slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Čo z toho vyplýva?
Vieme, že už teraz oslovujú dodávateľov slovenských potravín. Niekoľkí z nich exportujú totiž aj do Poľska. Keď sa hovorí o nižších poľských spotrebiteľských cenách potravín, ktoré v očiach mnohých symbolizuje spomínaný diskontný reťazec, treba si všimnúť rolu DPH. V Poľsku je stále nižšia ako na Slovensku. Zákazníci sa pri nákupoch nezaoberajú sadzbami DPH v jednej a druhej krajine. Vidia jednoducho cenu na pulte.
Ficova vláda deklarovala záujem znižovať ceny potravín, ale aj stabilizovať slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Biedronka je pozitívna správa pre spotrebiteľa zameraného výlučne na ceny, no pre domácich producentov potravín to, zdá sa, nebude také pozitívne. Ovplyvní to oživovanie slovenského potravinového hospodárstva?
Príchod nového maloobchodného konkurenta sa dotkne celej potravinovej vertikály, teda poľnohospodárskej aj potravinárskej výroby. Veríme slovenskej produkcii, jej kvalite a hodnote, ktorú prinášame zákazníkom. Držíme strategickú líniu našej obchodnej politiky a tou je podpora slovenskosti. Našou cestou nie je nákup lacnejších zahraničných alternatív. Spotrebitelia sa postupne učia vnímať produkt nielen cez cenu, ale najmä kvalitu, čerstvosť a bezpečnosť, obzvlášť pri potravinách. Slovenskí spotrebitelia dôverujú domácim potravinám, považujú ich za bezpečné a my ich chceme zákazníkom naďalej ponúkať.
Aký je vzťah nadnárodných obchodných sietí k predaju slovenských potravín?
Keď porovnáme obdobie spred 10 rokov so súčasnosťou, je zreteľné, že slovenskosť je v móde. Aj nadnárodné reťazce pochopili, aký silný odkaz nesie so sebou slovenskosť, hoci pre mnohých slovenských zákazníkov je pri kúpe stále kľúčová cena. Zákazníci totiž nakupujú polovicu potravín v akciách. Kúpna sila núti často vkladať do košíka lacnejšie tovary, na druhej strane však slovenský zákazník rastie a reflektuje pôvod výrobku. Zdôraznil by som, že veľkú rolu zohráva pozitívna skúsenosť ľudí s kvalitou, bezpečnosťou a zdravotnou neškodnosťou potravín. Spoločnosť zažila veľa potravinových škandálov, ktoré neboli spojené s potravinami slovenského pôvodu. Preto veríme slovenskej produkcii. Treba zdôrazniť aj ekologický a udržateľný rozmer predaja slovenských potravín v súvislosti s nízkou uhlíkovou stopou. A nielen náš zákazník si v konečnom dôsledku uvedomuje, že slovenské potraviny sú chutné, čerstvé, kvalitné, bezpečné a udržateľné.
Hrajú teda so slovenskou kartou aj vaši konkurenti?
Pravdaže. Keby sme porovnali mediálne výdavky na zdôrazňovanie „slovenskosti“, určite by sme sa neocitli na prvom mieste. Tieto priečky obsadzujú iní retailoví hráči. Pokiaľ ide o reálnu podporu predaja výrobkov vyrobených na Slovensku, systém COOP Jednota je jednoznačne na čele.
Aký je aktuálny objem predaja výrobkov od slovenských dodávateľov v sieti COOP Jednota?
Podiel slovenských potravín tvorí v systéme COOP Jednota viac ako 70 percent z reálneho predaja cez registračné pokladnice, čo je dlhodobo najviac spomedzi všetkých obchodných reťazcov pôsobiacich na slovenskom trhu. Na tejto metóde je postavená aj informačná povinnosť obchodných reťazcov voči Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Obchodné reťazce pôsobiace na slovenskom trhu sú povinné odovzdávať ministerstvu polročný výkaz o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate. Podpora predaja slovenskej produkcie je jeden z kľúčových strategických cieľov COOP Jednoty, preto výrobky od slovenských dodávateľov dominujú v ponuke našich predajní. V predajniach COOP Jednoty nájdu zákazníci výlučne slovenskú bryndzu a slovenské vajcia. Podiel predaného slovenského kuracieho mäsa na celkovom obrate z predaja predstavuje tiež takmer 100 percent, slovenského mlieka 99 percent, smotany 98 percent a slovenského medu 97 percent.
Začiatkom roka ste dali reklamnou kampaňou v médiách cez postavy baču a honelníka najavo, že najviac slovenských potravín sa predáva v obchodoch COOP Jednoty. Ako na to zareagovala konkurencia?
Nadnárodné reťazce marketingovo komunikujú tému slovenskosti veľmi masívne na rôznych základoch. Niektorí zvýrazňujú platby za nákup tovaru slovenským producentom, iní počet vystavených kusov vo veľkometrážnej predajni. My sa zameriavame na reálne predaje slovenskej potravinovej produkcie cez naše pokladnice, čo činí podiel cez 70 percent. To má skutočnú výpovednú hodnotu, koľko kvalitných domácich potravín sa z našich pultov dostane do slovenských domácností a zároveň tento podiel prirodzene indikuje aj vysoké objemy nákupu domácich potravín zo strany COOP Jednoty od slovenských producentov. Nemáme dôvod na zavádzanie spotrebiteľov, ako tradičný slovenský reťazec so 155-ročnou históriou sme v slovenskosti jednotka na trhu. Je to naša identita a túto doménu si nenecháme vziať účelovým marketingom.
Vráťme sa však ku kampani baču a honelníka zameranej na slovenskosť COOP Jednoty. Údajne mala dohru na Rade pre reklamu. Mala?
Za oponou konkurenčného boja sa dejú rôzne aktivity, niektoré z môjho pohľadu za čiarou férovej súťaže. Okrem rôznych porovnávacích reklám niektorých konkurentov s účelovou metodikou otvorene poviem, že nedávno spoločnosť Kaufland napadla na Rade pre reklamu našu kampaň s bačom a honelníkom zameranú na podporu slovenskej produkcie. Konkurenčný boj naberá na agresivite, my však takéto výpady voči konkurencii nerobíme. Rada toto podanie konkurenta aj po ňom nasledujúce odvolanie zamietla ako neodôvodnené, čím potvrdila, že sme postupovali v rámci fair-play a nezavádzali spotrebiteľov. Záver tohto sporu je iba ďalším potvrdením, že v predaji domácich potravín sme na trhu dlhodobo jednotka.
Pohnúť sa z miesta znamená vedieť si poradiť aj s takou zdanlivo jednoduchou vecou, akou je výroba a predaj vajíčok. Ktoré preferuje COOP Jednota: klietkové či podstielkové? Spôsob chovu sliepok totiž rozhoduje o budúcnosti jednej nie nepodstatnej časti poľnohospodárskej výroby.
Predávame jedny aj druhé, teda vajíčka z klietkových ako aj podstielkových chovov. Nadnárodné obchodné reťazce zoskupené v Slovenskej aliancii moderného obchodu už dávnejšie oznámili hydinárom, že od roku 2025 budú predávať len vajíčka z podstielkových chovov, čo odôvodnili humánnejším spôsobom chovu sliepok. Berúc do úvahy reálne možnosti chovateľov nosníc, ktorí nemali dosť vlastných zdrojov na premenu len nedávno zrekonštruovaných klietkových chovov na podstielkové, chceme našich producentov a udržateľnosť chovov hydiny na Slovensku naďalej podporovať aj nákupom vajec z klietkových chovov.
Nebuďme opäť pápežskejší ako pápež, keď slovenská ani európska legislatíva nestanovuje žiadny termín na ukončenie klietkového chovu, ani nezakazuje chov sliepok v tzv. obohatených, teda zväčšených klietkach. Podporujeme welfare, teda pohodlie chovanej hydiny, ak však naozaj úprimne hovoríme o udržateľnosti chovov, potom musíme brať do úvahy aj reálne možnosti chovateľov. Zdá sa nám, že ak konkurencia zdôrazňuje prechod na podstielkový chov snahou o lepšie životné podmienky zvierat, mala by prihliadať aj na skutočné ekonomické podmienky chovateľov. Ak totiž odmietnu nakupovať slovenské vajíčka, dve tretiny ktorých pochádzajú z klietok, otvárajú trh zahraničnej konkurencii – ukrajinskej, poľskej atď.