Akčný plán na roky 2024 až 2026, ktorý ministerstvo predstavilo, je súčasťou Národnej koncepcie prevencie a ukončovania bezdomovstva do roku 2030 z minulého roka. „Cieľom akčného plánu je zlepšiť situáciu ľudí, ktorí sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii a prebývajú na ulici alebo v neadekvátnom bývaní,” priblížil rezort práce.
Plán, ktorý je aktuálne v medzirezortnom, pripomienkovom konaní, okrem toho sľubuje aj prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti či podporu zamestnávania ľudí bez domova. Nina Beňová, riaditeľka občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré okrem iných aktivít zastrešuje aj vydávanie a predaj známeho časopisu Nota Bene, oceňuje cieľ v podobe prevencie a ukončovania bezdomovectva, ktorý z plánu ministerstva vyplýva.
Čítajte viac Koniec prorodinného balíčka z dielne Matoviča? Taraba avizuje škrty
Zámer však podľa Beňovej mohol byť ambicióznejší. Vyčíta mu napríklad to, že niektoré úlohy, medzi ktoré patria aj zmeny v príspevku na bývanie, sú naplánované príliš neskoro – až na rok 2026. Okrem toho, akčný plán ťaží najmä z plánovaných financií v rámci fondov Európskej únie (EÚ) a zo štátneho rozpočtu je naň vyčlenených minimum prostriedkov. „Aj vzhľadom k závažnosti problému s dostupnosťou bývania a prevencie bezdomovectva je do budúcna potrebné zabezpečiť väčšie a systematickejšie krytie aj zo štátneho rozpočtu," zdôraznila pre Pravdu Beňová.
Rekordné počty ľudí bez domova
Text akčného plánu Tomášovho rezortu pripomína, že národná koncepcia ukončovania bezdomovectva je v súlade s Lisabonskou stratégiou. Podľa koncepcie musí úspešné ukončovanie bezdomovectva v najbližších šiestich rokoch splniť hneď niekoľko podmienok.
V prvom rade, nikto by nemal nocovať na ulici z dôvodu nedostatku dostupného, bezpečného a adekvátneho núdzového ubytovania. Nikto by nemal zostávať v núdzovom alebo prechodnom ubytovaní dlhšie, ako je nevyhnutné na úspešný prechod do trvalého bývania a taktiež by malo platiť, že nikto by nemal byť diskriminovaný iba preto, že je bez domova.
Ak by sa tieto ciele podarilo naplniť, z ulice by sa mohlo dostať vyše 71-tisíc ľudí, ktorí podľa informácií zo Štatistického úradu SR z nemajú svoj domov. Toto číslo vychádza zo sčítania obyvateľov z roku 2021. V porovnaní s predchádzajúcim sčítaním z roku 2011, v rámci ktorého bolo na Slovensku evidovaných približne 23-tisíc bezdomovcov, ide o vyše trojnásobný nárast počtu ľudí bez domova.
„Ide najmä o takzvané skryté bezdomovectvo – ľudí, ktorí žijú vo veľmi nevyhovujúcich podmienkach. Ďalší ľudia, ktorých sčítanie zachytilo minimálne žijú na verejných priestranstvách priamo bez strechy nad hlavou, v zariadeniach sociálnych služieb pre ľudí bez domova, na komerčných ubytovniach či vo veľmi neistom bývaní (obete domáceho násilia, osoby, ktorým hrozí vysťahovanie a podobne)," priblížila Beňová.
Čítajte viac Taraba s Kmecom idú rozdávať firmám milióny. Môžu sa hlásiť, ak „ozelenejú“ svoju činnosť
Čo sa týka štruktúry celej skupiny sekundárnych bezdomovcov, teda ľudí bez stáleho domova, väčšinu (60,7 percenta) z nich tvoria muži, ktorí sú v produktívnom veku. Najviac z nich sa pritom nachádza v Nitrianskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Najmenej ľudí bez domova, približne 6 200, ich je naopak v Bratislavskom kraji.
Bývanie je kľúčové
Akčný plán bol vytváraný v spolupráci s viacerými štátnymi, regionálnymi ale aj mimovládnymi organizáciami, ktoré s ľuďmi bez domova pracujú. Riaditeľka občianskeho združenia Vagus Alexandra Kárová pritom za prvý úspech v tejto súvislosti označila to, že sa národnú koncepciu ukončovania bezdomovectva vôbec podarilo schváliť.
„Zároveň je podstatné aj to, či po schválení bude vláda ochotná investovať energiu, financie a čas do tejto témy. Jedna vec je niečo schváliť, druhá je to reálne vykonávať tak, aby to malo efekt a nejaké reálne dopady na ľudí, v tomto prípade na ľudí bez domova alebo tých, ktorí sú ohrození stratou bývania," zdôraznila Kárová.
Rezort práce vo svojom akčnom pláne definuje, že bezdomovectvo a vylúčenie z bývania sú najextrémnejšími prejavmi chudoby a sociálneho vylúčenia. „Vzťahujú sa na životné situácie osôb, ktoré nemajú primerané bývanie, pretože o stabilné a vhodné bývanie prišli alebo nie sú v aktuálnych podmienkach schopní si ho svojou činnosťou zabezpečiť," približuje ďalej dokument, podľa ktorého je predchádzanie a ukončovanie bezdomovectva esenciálnou podstatou pre úspešné fungovanie sociálneho štátu.
Ak chce štát svoje ciele v oblasti riešenia bezdomovectva naplniť, ako prvú bude musieť vyriešiť otázku dostupného bývania. „Z počtov jednoznačne vyplýva, že je potrebné zabezpečiť tisícky až desaťtisíce cenovo dostupných nájomných bytov pre ľudí v bytovej núdzi. V iných štátoch sú tieto byty bežne zabezpečované v rámci verejného sektora (obecné, mestské byty) alebo neziskového sektora (napríklad cez sociálne nájomné agentúry alebo podporu prosociálnych prenajímateľov, ktorí svoje byty ponúknu s regulovaným nájmom)," hovorí Beňová.
Čítajte viac Slovensko kraľuje v počte nelegálnych živností. Tomáš chce firmám klepnúť po prstoch
Beňová dodáva, že v počte bytov s regulovaným nájmom sa Slovensko pohybuje na chvoste krajín EÚ. O dostupnom nájomnom bývaní najhlasnejšie hovoril predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý ešte pred niekoľkými rokmi sľuboval, že štát postaví tisíce takýchto bytov. Kollárova ambícia však naplnená nebola a Slovensko je tak stále na kilometre vzdialené napríklad od situácie u našich západných susedov. Rakúska Viedeň by sa dokonca dala nazvať kráľovstvom dostupného nájomného bývania.
Riaditeľka občianskeho združenia Proti prúdu okrem toho hovorí aj o potrebe zmeny aktuálnej filozofie, ktorá bývanie považuje za komoditu na trhu, čo tlačí ceny nehnuteľností na Slovensku do závratných výšok. „Prístup k dostupnému bývaniu, na ktoré dosiahne každý, aj ten najzraniteľnejší človek je právom, ktoré podporujú viaceré medzinárodné dokumenty (napríklad Všeobecná deklarácia ľudských práv, revidovaná Európska sociálna charta, aj ďalšie)," uzatvára Beňová.