Mýto získalo v škandalóznom tendri konzorcium firiem, jedna z nich je schránková spoločnosť Ibertax. Kto sú jej akcionári?
Ja som nepátral po Ibertaxe, nemal som na to dôvod. Uchádzači splnili podmienky súťaže aj legislatívy. Následne založili firmu SkyToll, ktorá buduje mýto na Slovensku a bude ho 13 rokov prevádzkovať. Pokiaľ niekto ako vy novinári potrebuje vedieť, kto je za starou mamou SkyTollu, nech pátra.
Materské spoločnosti Ibertaxu pochádzajú z daňového raja na Cypre a šéfujú im štyri veľmi mladé slečny, zamestnankyne J&T. To vám neprekáža?
Neviem, či mali nejaké spoločnosti sídlo v daňových rajoch. Na každej stavbe diaľnice sa firmy spájajú do konzorcií a vytvárajú účelovo zriadené spoločnosti na konkrétnu stavbu. Na konci si podelia zisk či stratu a idú každý svojou cestou. To je aj situácia SkyTollu. Pokiaľ za ponukou na mýto je Sanef – veľká, známa francúzska spoločnosť s dostatočnými referenciami – je to záruka, že mýto spraviť vedia.
NDS zaplatí aj firmám, ktoré vás nezaujímajú, spolu 26 miliárd korún. Aká je záruka, že to nie je firma na ulievanie peňazí pre politické strany?
Všetky spoločnosti stojace za SkyTollom sú firmy riadne fungujúce podľa zákonov na Slovensku.
Dali ste mýto jedinej a najdrahšej ponuke. To je takmer nezdôvodniteľné.
SkyToll splnil všetky podmienky, traja konkurenční uchádzači, ktorých sme vylúčili, nie. Už to potvrdil trinásťkrát nezávislý úrad aj súdy. Myslím, že na túto tému už bolo povedané všetko.
Ste spokojný s výberom mýta za prvý mesiac fungovania?
Nie, mohli sme vybrať viac. Do kasy štátu pritieklo v januári z mýta vyše 9 miliónov eur, ale v skutočnosti dopravcovia prejazdili len 6,7 milióna eur. Zvyšok sú predplatené ešte neprejazdené kredity. Dočasná nulová sadzba mýta na cestách prvej triedy pripravila štát asi o 2,5 milióna eur. Na druhej strane systém preukázateľne dobre funguje.
Mýtnej firme za prvý rok zaplatíte 87 miliónov eur. Podľa informácií Pravdy je v hre zvýšenie splátky pre SkyToll. Je to pravda?
SkyToll dostane pevnú sumu. Súčasne je však v zmluve, že to platí do 400 miliónov mýtnych transakcií počas prvého roka. Mýtna transakcia je každé pípnutie prístroja v aute na začiatku úseku.
Vláda však sľúbila podeliť cesty až na 1 700 úsekov. To je násobne viac pípnutí pre SkyToll…
Mýto bolo zavedené na 850 úsekov, po prvých protestoch sa sľúbilo, že niektoré sporné úseky sa podelia na drobnejšie. Skutočne od februára pribudlo vyše sto úsekov. Až neskôr sa hovorilo, že delenie ciest bude ešte podrobnejšie, že by ich mohlo byť až 1¤700. Ešte to nie je rozhodnuté a je otázne, či vôbec niekedy bude.
Prekročí tak mýtna firma dohodnutú hranicu a štát jej priplatí?
Áno, pri počte 1 700 úsekov bude podľa môjho názoru prekročených 400 miliónov transakcií za rok. Súčasných tisíc, možno 1¤200 úsekov vieme vtesnať do pôvodnej dohody. Ale 1 700 isto nie.
Vláda teda prehnane zareagovala na požiadavku dopravcov rozčleniť cesty, a tým prihodí peniaze mýtnej firme?
Počet úsekov je zložité rozhodnutie, ktoré má dosah na príjmy z mýta. Rozdelenie 1¤400 kilometrov ciest prvej triedy ešte podrobnejšie by bolo výhodou pre dopravcov. Úseky budú kratšie, presnejšie sa odmeria prejazdená vzdialenosť. A bolo by to výhodné aj pre štát. Súčasne totiž bolo prijaté aj iné opatrenie, autá nemusia platiť posledný či prvý úsek, ak ho neprejdú celý. NDS tým prichádza približne o 14-tisíc eur na deň. Po rozdelení na viac kratších úsekov by mohol byť výpadok len 3– až 4-tisíc eur denne.
Koľko štát doplatí SkyTollu?
Zatiaľ nevieme, čakáme na požiadavku, vyčíslenie od SkyTollu. Vplyvy musíme porovnať. Ak by bol doplatok mýtnej firme vyšší ako suma, ktorú teraz strácame na okrajových úsekoch, ďalšie členenie ciest nemá význam. Vyberieme menší dopad na kasu NDS.
Považujete mýto postavené na platení za úseky za dobre nastavené?
V čase vytvárania súťažných podmienok iný spôsob ako meranie prejdenej vzdialenosti po úsekoch nefungoval v celej Európe. Úseky sú tvorené križovaním spoplatnených ciest s inými oficiálnymi cestami. Neboli zohľadnené len odbočky k priemyselným parkom, poľné cesty či prístupy ku kameňolomom, smetiskám. Ukázalo sa, že ich je veľa.
Kto dal do zmluvy klauzulu o 400 miliónoch transakcií? Nie je to úskalie, ktoré môže krajinu stáť milióny navyše?
Nepovažujeme túto klauzulu za chybu. V čase nastavovania podmienok mýta nebol dôvod rozmýšľať nad tým, že počet úsekov sa zdvojnásobí. A že by to mohlo vyvolať takú silnú vlnu pripomienok zo strany dopravcov.
Mýto reálne vyzbiera trikrát viac peňazí, ako doteraz dopravcovia zaplatili na nálepkách. Nie je to príliš veľká záťaž?
Doteraz sa stavali diaľnice na Slovensku z peňazí z nálepiek, eurofondov a zo štátneho rozpočtu. Na diaľnice sa skladali všetci ľudia. Mýto zbiera peniaze len od tých, ktorí cesty využívajú, podnikajú na nich. Štát si teraz môže peniaze zo štátneho rozpočtu použiť napríklad na sociálne programy.
Koľko prinesie mýto tento rok?
Dúfam, že príjem dosiahne 160 miliónov eur. Podľa januára sa však ešte nedá súdiť, jarné a jesenné mesiace budú oveľa silnejšie.
Na čo ich miniete?
Presne 87 miliónov ide SkyTollu. A 50 miliónov na splátku pôžičky, ktorú nám nechala na krku predošlá vláda. Úver 16,8 miliardy korún je z roku 2005. Pretože zmluva je garantovaná príjmami z mýta či nálepiek, banky sa dožadujú svojho. Zostane nám voľných asi 25 miliónov eur, použijeme ich na výstavbu a údržbu diaľnic.
To je smiešna suma, keďže ročne na výstavbu diaľnic potrebujete okolo 500 miliónov eur.
Zatiaľ to nie je veľa, ale ďalšie roky budú príjmy z mýta rásť, a, naopak, klesať splátky mýtnej spoločnosti. Bude sa tak zväčšovať aj voľná suma určená na výstavbu nových diaľnic.
Prečo mýto vyberáte až na 45 percentách hlavných ciest Slovenska?
Je to nevyhnutné, inak by kamióny obchádzali platené diaľnice a jazdili cez mestá a dediny. Majú s tým skúsenosť v Česku, a preto zástupcovia regiónov tlačia aj na spoplatnenie jednotiek.
Je to účelové tvrdenie, v ČR sa presmerovali na jednotky len tri percentá dopravy…
To platí v priemere, v niektorých regiónoch Českej republiky obchádzanie platených diaľnic zvýšilo intenzitu dopravy o 20 až 25 percent.
Mýto na hlavných cestách však zaťažuje aj malých dopravcov rozvážajúcich v okrese chlieb, mlieko, nábytok, čo povedie k zdražovaniu. To vám neprekáža, že to zaplatia ľudia?
Dopadové štúdie hovoria o minimálnom vplyve mýta na ceny, o 0,01 centa na kilo mäsa, alebo 0,03 centa na jeden chlieb.
To platí – ako ste povedali pred chvíľou – v priemere. V niektorých regiónoch je to citeľný dopad na peňaženky ľudí.
Počkáme si na merania z praxe, určite to nebude dramatické.
Prečo potom vláda uviedla, že ako protiopatrenie zlacnila naftu o 13 centov?
Pri schvaľovaní mýta boli prepočty, že záťaž je únosná. Rozhodnutie kompenzovať dopady má logiku.
Akú? Že dopady sa odhadli zle a potom sa prijímajú rýchle náplasti?
Nebudem komentovať rozhodnutie vlády, zníženie spotrebnej dane z nafty sa navyše pripravovalo dlhodobo.
V čom nemali štrajkujúci dopravcovia pri žiadaní zmien v mýte pravdu?
Nedá sa povedať, že by nemali v ničom pravdu. Diskusia môže byť však v technicko-odbornej aj v politickej rovine. V technickej funguje systém dobre. Až 70 percent reklamácií je neopodstatnených. Otázka, či je rozumné mať spoplatnenú polovicu ciest prvej triedy – to je filozoficko-politické rozhodnutie pri samotnom začiatku zavedenia mýta. Nedá sa už meniť, lebo na to sú nastavené všetky podmienky.
Nie je čudné, že stále opakujete, ako mýto dobre funguje a politici už mesiac dokazujú opak?
Technicky ide všetko dobre. Politici musia vnímať to, ak niekto robí verejné nepokoje. Oni rozhodnú, či systém doplníme, aby sme vyšli v ústrety verejnosti. Ja tvrdím, že zatiaľ nie je jediný dôvod pochybovať o systéme mýta na Slovensku.
Prečo boli teda blokády ciest a vláda prijala 10 zásadných ústupkov?
Nie som ochranca SkyTollu, ale mýtna firma jednoznačne splnila všetko podľa súťažných podmienok. Treba rozlišovať, systém funguje tak, ako sme ho nastavili. Teraz je ľahké hovoriť, prečo sa nezvažovalo pred troma rokmi to či ono.
Sú len dve možnosti, buď mýto na Slovensku pokazil SkyToll, alebo diaľničná spoločnosť nastavením podmienok. Kto teda?
Nesúhlasím, že zavedenie mýta bolo pokazené. Ak to staviate do takejto polohy, tak beriem vinu na seba, že NDS zadefinovala mýto zle. Ale tri roky sa mýto kreovalo, a nikto nepovedal, že je niečo zle. A pracovali na ňom tímy odborníkov, technikov, právnikov. Za nastavenie technických a obchodných podmienok sa nehanbím a v každom prípade viem za ne zobrať zodpovednosť. Nakoniec po bitke vie byť každý múdrym generálom.
Hlasuj za tento článok na -->
Igor Choma (46)
Vyštudoval Stavebnú fakultu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V minulosti pôsobil vo viacerých firmách ako Váhostav, BCI či Proma. Od roku 2006 je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti