Ročník opäť prekvapil. Čím najviac?
Z jednej strany pokračujúcou extrémnosťou počasia, a z druhej aj istou vľúdnosťou prírody. Leto bolo veľmi teplé a suchom veľmi utrpeli mladé vinice vo veku do osem rokov. Majú ešte plytký koreňový systém, čo poznačilo vína z týchto vinohradov. Staršie, dobre udržiavané vinohrady sa s chýbajúcimi zrážkami lepšie vyrovnali. Začiatkom jesene, keď sa začal zber hrozna, prišli obrovské zrážky. Šťava v bobuliach sa zriedila, vína budú jednoduchšie, ľahšie, s nekomplikovanou štruktúrou. Október priniesol zvrat, nastalo dlhé babie leto s krásnym finále najmä pre červené vína. Zažili sme drámu so šťastným rozuzlením.
Od jednej vinohradníckej oblasti k druhej a od rajónu k rajónu sa však pomery líšili. Do akého vína vyústili?
Všeobecne je to ročník žehnajúci najmä červeným vínam. Pri bielych vínach mali vrch skôr severnejšie vinohradnícke oblasti ako Malokarpatská, Nitrianska alebo aj Stredoslovenská. Obrovský deficit vlahy a vysoké teploty ťažšie znášali na juhu Slovenska. Toto platí všeobecne, konkrétna podoba vína závisí od odrody, veku vinohradu, lokálnych zrážok a, pravdaže, od šikovnosti a odbornosti vinára.
Čítajte viac Vinohradníci sú na dne, idú vyklčovať dvetisíc hektárov. Reťazce zaujíma iba cena, tvrdí známy vinár
V čom je absolútne špecifický rok 2022?
Bol najteplejší za posledné tri-štyri dekády, v niektorých prehriatych vinohradoch vinič úplne spomalil fotosyntézu, na takéto vysoké teploty naše odrody viniča nie sú prispôsobené. Potom za dva septembrové týždne spadla miestami jedna tretina z celoročných zrážok (200 až 250 milimetrov zo 600 až 700 celoročných). Niektoré odrody s tenkou šupkou a hustým strapcom ako Rizling rýnsky, Rulandské šedé, Aurélius, Devín čelili útoku hniloby. Ale tam, kde mali zdravé porasty a pevné nervy, ich babie leto odmenilo cibébami. Na južnom Slovensku sa ich dočkali v okolí Mužle, Belej. Tohto roku budeme mať aj vzácne prírodne sladké vína – bobuľové a cibébové výbery.
O Slovensku sa vždy hovorilo, že je krajinou bieleho vína, neskôr ružového vína, a teraz máme dosť slnka na dobré červené vína. Kam sa vinárstvo v dôsledku otepľovania uberá?
Pred tridsiatimi rokmi, čo nie je tak dávno, sme si nevedeli predstaviť, že by sme oberali Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Frankovku modrú a Cabernet Sauvignon v kategórii výberu z hrozna, teda s cukornatosťou 23–24 stupňov. Pokračujúce otepľovanie spôsobilo rast cukornatosti, vinohradník musí skôr dbať, aby hrozno neprezrelo, víno bolo vybalansované, harmonické, s dostatkom kyselín a nebolo príliš alkoholické. Hrozno niektorých odrôd sa zberá skôr, aby víno malo dobrú kondíciu.
Stávame sa teda už aj krajinou červeného vína?
Za posledných trinásť rokov sme zaznamenali vynikajúce ročníky pre červené vína. Išli v tomto poradí – 2009, 2011, 2012, 2015, 2018, k tomu ročník 2022. Všimnime si, za relatívne dlhé obdobie nie že jeden-dva ročníky prajú červenému vínu, ale prichádzajú takmer každý tretí rok.
Čítajte viac Šampióni medzi vínami. Pozrite si TOP 10 najlepších vín Slovenska. Je medzi víťazmi aj to vaše obľúbené?
Logicky sa natíska otázka, aký bude osud sviežich bielych vín plných ovocia.
Výhodou Slovenska je jeho poloha. Tým, že naše vinohrady ležia na severnom okraji pestovania viniča, je v nich napriek otepľovaniu ešte stále prijateľnejšia teplota pre vinič bielych odrôd ako na juhu Európy. Klimatická zmena nám neubližuje ako Španielsku či Taliansku, kde biele odrody prezrievajú, strácajú kyseliny, a tým sviežosť. Dnes je celosvetový trend piť svieže, ovocné vína. Ľudia chcú pocítiť v ústach "chrumkavosť“ vína, tešiť sa z jeho iskry, a toto slovenské biele vína ponúkajú. Súčasne rastie podiel ročníkov prajných červenému vínu. To, že ho vieme vyrobiť kvalitné, dokazujú úspechy slovenských vinárov na medzinárodných výstavách.
Spomínali ste rast extrémnych prejavov počasia. Ako sú slovenské vinohrady pripravené vyrovnať sa s nimi?
Rast teplôt je očividný, ale ide o to, ako sa vinohrady vyrovnajú nielen s horúčavami, mrazom, so suchom, ale aj s chorobami, so škodcami. Objavujú sa prv neznáme škodlivé činitele. Vždy platilo, že v dobrom víne sa odzrkadľuje dobré zdravie viníc. Z vinohradu nemožno len brať úrodu, ale treba za ňu platiť, a to vracaním živín do pôdy napríklad organickým hnojením. Základom dobrej vinice je živá pôda. Zdravotný stav viniča, jeho kondícia, odolnosť voči patogénom všetkého druhu je alfa a omega stabilnej produkcie kvalitného vína. Pretlak vína vo svete, ktoré sa prelieva za dumpingové ceny na Slovensko, spôsobuje nízke ceny hrozna. Ak vinohradníci nezarobia na hrozne a víne, nemajú dosť zdrojov na všetky vstupy, ktoré si vyžaduje vinica. Žiaľ, máme dosť vinohradov, ktorým chýba potrebná starostlivosť, žijú z podstaty, šetrí sa na nich. To vyvoláva oprávnené obavy o budúcnosť vína.
S akými vinohradmi kráčame k roku 2030?
Z plochy, ktorú obrábame (cca 10 000 hektárov), je 25–30 percent vinohradov na sklonku životnosti. Majú tridsať a viac rokov. Ide o výsadby z osemdesiatych rokov minulého storočia. V týchto viniciach je veľký výpadok krov, úrody sú nízke, pestovanie sa neopláca. Celkom prirodzene prichádza čas ak aj nie na obnovu, tak vyklčovanie prestarnutých vinohradov. Život im nepredĺži ani podsádzanie.
Koľko vinohradov je zrelých na vyklčovanie?
Odhady hovoria o ploche najmenej 1500 hektárov, možno až 2-tisíc hektárov. Ide o plochy založené ešte v ére družstiev. Vyklčujú sa nie preto, že by nebol záujem o víno, ale ich obrábanie je stratové, ekonomika nepustí.
Majú vinohradníci chuť obnovovať vinice? Nie je to lacná záležitosť. Môžu rátať s podporou z verejných zdrojov, ako je to bežné vo svete?
Vinohrad sa zakladá s perspektívou 30–40 rokov. Štát nedával ruky preč od reštrukturalizácie, teda prestavby, modernizácie vinohradov. O tom, že o nové výsadby je veľký záujem, svedčí fakt, že prišlo trikrát viac žiadostí o ich podporu, ako boli možnosti štátu. Rezort prehodnotil situáciu, znížil dotácie o jednu tretinu. Otázka je, či sa investori aj za týchto nižších podpôr pustia do obnovy viníc. Onedlho uvidíme, čo urobí zreálnenie podpôr. Najcitlivejšie na zmenu podmienok financovania obnovy viníc môžu byť vinohrady na svahoch a terasách, lebo tam sú najvyššie náklady. Bez podpôr sa vinohrady ťažko budú vysádzať. Je na štáte, či bude schopný vykompenzovať zvýšené náklady na tieto výsadby.
Počas 20. storočia sa striedali obdobia vzostupov a pádov vinohradníctva a vinárstva. Sme po pandémii, čelíme hospodárskej kríze. Bliká vôbec svetielko na konci tunela?
Víno prežilo na Slovensku naozaj dobré aj zlé časy. Prvé víno som vyrobil takmer pred 40 rokmi, ešte ako stredoškolák. Keď som o pár rokov neskôr s vínom spojil svoj život, bolo mladých vinohradníkov a vinárov na Slovensku pár. Dnes je veľký záujem dorábať víno, je tu veľa mladých odvážnych a talentovaných ľudí, ktorí svojím vínom robia Slovensku česť. Musíme ustáť túto neľahkú dobu, spomeňme si na román Červené víno Františka Hečku a vinára Mareka Habdžu, akým existenčným problémom čelil. Verím, že napokon, keď prehrmí vojna na Ukrajine, sa všetko nejako usporiada. Musíme sa zomknúť, jednak vnútri medzi sebou ako vinohradníci a vinári, jednak sa uchádzame o podporu slovenských konzumentov, ktorí sa každoročne presviedčajú o kvalite slovenských vín.
Ako ich pretaviť do väčšieho záujmu o slovenské víno?
Kľúčový je, samozrejme, slovenský spotrebiteľ, ale slovenské víno začína byť prostredníctvom nových odbytových kanálov žiadané aj v zahraničí. Svet ustavične hľadá nové podoby vína. Práve v tom je naša šanca. Ponúknuť a presvedčiť doma aj vo svete, že máme vína, ktoré sa vyznačujú originálnym vnemom, črtou, kde sa nenapodobiteľným spôsobom prejavuje terroir a charakter tej či onej odrody. Víno je o inováciách na storaký spôsob. Musíme ich nachádzať, využívať prednosti polohy Slovenska, ktorá predsa len lepšie čelí klimatickej zmene. Planéta má už osem miliárd obyvateľov. Po výnimočnom víne bude dopyt. To je naša šanca, a tak ju treba vnímať aj pri formulovaní vinárskej vízie zo strany štátu.