O Matovičovom rozpočte je zatiaľ ticho. Termín dodržíme, sľubuje rezort

Jednou z aktuálnych úloh ministra financií Igora Matoviča je pripraviť štátny rozpočet na rok 2022 a aj jeho nastavenie na ďalšie dva roky. Príprava je podľa rezortu financií vo finálnej fáze a vraj návrh predložia v stanovenej lehote.

25.09.2021 11:32
debata (5)

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách musí ministerstvo financií návrh rozpočtu predložiť parlamentu do 15. októbra. Vlani vláda materiál schválila na poslednú chvíľu, a to 14. októbra. Dovtedy nebolo jasné, čo rozpočet obsahuje. Návrh rozpočtu vtedy dokonca neprešiel tripartitou, sociálni partneri nedostali možnosť o ňom rokovať.

Ani tento rok zatiaľ nie je jasné, čo obsahuje rozpočet na nasledujúce roky. Tlačové oddelenie ministerstva financií pre agentúru SITA len uviedlo, že na príprave intenzívne pracujú už niekoľko mesiacov. Konali sa a konajú sa rokovania medzi jednotlivými ministerstvami, či už na úrovní odbornej alebo na úrovni ministrov. „V tejto chvíli je však ešte predčasné hovoriť o podrobnostiach. Príprava štátneho rozpočtu je vo finálnej fáze a vládny návrh bude predložený v zákonom stanovej lehote do 15. októbra na rokovanie parlamentu,“ konštatuje ministerstvo.

Podľa hlavného analytika INESS pre verejné financie Radovana Ďuranu sa rokovania o rozpočte vždy konajú od februára a vždy sa začínajú požiadavkami ministrov na navýšenie rozpočtu. „Je to štandardný proces. Koalícia má možnosť dohodnúť sa na opatrnom rozpočte, nastaviť limity rastu výdavkov jednotlivých ministerstiev. Ak tak neurobila, pochopiteľne, ministerstvo financií je pod tlakom,“ uviedol pre agentúru SITA Ďurana.

Budúcoročný rozpočet by podľa Ďuranu mal začať trendom znižovania deficitu. „Nemal by sa spoliehať len na rastúce príjmy, ale aj na rušenie neefektívnych výdavkov, a hlavne nezavádzanie nových, obrovských výdavkových titulov,“ povedal Ďurana. Taktiež by sa mal podľa neho viac spoliehať na zdroje plánu obnovy a EÚ, čím by sa zabránilo zvyšovaniu daňového a odvodového zaťaženia. Rozpočet by zároveň nemal obsahovať reformy, tie by mali byť predložené a diskutované samostatne.

Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliaša by mala vláda predstaviť plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami v horizonte najbližších troch rokov. Ozdravovanie by sa malo podľa neho začať už v budúcom roku v objeme najmenej 0,5 % HDP, optimálne v objeme 1 % HDP. Malo by ísť podľa Goliaša najmä o škrty neefektívnych výdavkov, zlepšenie výberu daní a reformy v dôchodkoch, zdravotníctve a daniach. „Inšpiráciou môžu byť doteraz vykonané revízie výdavkov ako aj plán obnovy či Národný plán reforiem,“ skonštatoval Goliaš.

Pokiaľ sa ozdravovanie odloží o ďalší rok, podľa Goliaša hrozí, že v tomto období žiadne ozdravovanie nepríde. Zostával by totiž už len rok 2023, ktorý je predvolebný a politici už krátko pred voľbami nechcú prijímať nepopulárne opatrenia. „Bez ozdravných opatrení a reforiem by vláda odovzdala krajinu s vysokým štrukturálnym deficitom aj verejným dlhom, navyše s neudržateľnými verejnými financiami. Namiesto postupného ozdravovania by nová vláda bola pod tlakom prijímať radikálnejšie a tým aj bolestivejšie opatrenia,“ dodal Goliaš.

5 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #rozpočet 2022