Čím menej zaočkovaných, tým viac peňazí na dôsledky pandémie. Slovensko totiž za koronakrízu zaplatí približne 5,6 miliardy eur. Svojou čiastkou na to pritom prispeje každý občan. Nejde pritom len o náklady na oslabenú ekonomiku, ale aj o výdavky na zdravotníctvo. Štátni analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) preto vláde odporúčajú, aby očkovanie odmeňovala. Za pravdu im dávajú aj zahraničné štúdie. Tie odporúčajú peniaze či väčšiu slobodu pre očkovaných.
Pandémia zo slovenských peňaženiek každému vytiahla sumu vyššiu ako je priemerný plat – 1260 eur. Naproti tomu sú náklady štátu na očkovanie asi 30-krát nižšie, teda 40 eur. Pandémia pritom vytvára dodatočné náklady aj niekoľko rokov dopredu. „Do budúcnosti to má aj ekonomické dôsledky v podobe nižšej produktivity práce a zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť,“ upozorňujú ekonómovia s tým, že cena za nezaočkovaných je preto extrémne vysoká.
Čítajte viac Očkovacia lotéria aj sprostredkovateľský bonus prešli parlamentom
Minister financií Igor Matovič prišiel s lotériou a následným žrebovaním zaočkovaných ľudí a bonusom za odporúčanie. Otázne je, či by sa dalo zájsť ešte ďalej – a to platiť ľuďom na ruku, aby si prišli dať vpichnúť ihlu do ramena.
Denníkom Pravda oslovení odborníci z rôznych oblastí upozorňujú, že skôr ako platiť za očkovanie by mala vláda najprv využiť všetky motivačné páky, ktoré má k dispozícii. Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša by mala očkovaným dopriať viac slobody.
Napríklad pri návšteve reštaurácií, kultúrnych a športových podujatí alebo pri cestovaní. Súčasne treba podľa neho dostať vakcínu k ľuďom, a nie naopak. „Ľudí netreba uplácať, ale motivovať, uľahčiť im prístup k očkovaniu a využiť aj zapojenie známych osobností do očkovacej kampane,“ hovorí Goliaš.
10-tisíc eur alebo desať eur?
Aká odmena by mohla ľudí na Slovensku namotivovať? To je otázne. Prieskum takého charakteru v našich končinách zatiaľ chýba. Ak by si to aj súčasná vláda chcela overiť, musela by konať rýchlo. V prípade vakcinácie ide hlavne o čas. Na Slovensku sa navyše objavila nákazlivejšia mutácia koronavírusu, ktorá zrejme situáciu skomplikuje.
Riaditeľ výskumného oddelenia Národnej banky Slovenska (NBS) Martin Šuster hovorí, že keď už štát bude niečo vyplácať, mal by to robiť v hotovosti a priamo na mieste očkovania. „Napríklad desať eur po prvej dávke a ďalších 20 eur po druhej dávke,“ hovorí Šuster. Hoci dodáva, že štát bude skôr posielať peniaze na účet či dávať poštové poukážky. Prípadná odmena totiž musí putovať aj ľuďom, ktorí sa už zaočkovali.
Podľa zakladateľa občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milana Kuruca by pomohla aj Matovičom navrhnutá lotéria. Tá by mohla prebiehať napríklad aj štyrikrát do mesiaca. „Zaviedla by sa týždňová lotéria, kde štát každý týždeň odmení jedného až troch očkovaných vyššou finančnou čiastkou. Napríklad sumou 10-tisíc eur,“ uvádza príklad Kuruc.
Nie všetci experti sú presvedčení, že by peniaze ľudí prilákali. „Viaceré výskumy ukazujú, že to môže vytlačiť vnútornú motiváciu a výsledok môže byť ešte horší,“ tvrdí expert na behaviorálne vedy zo spoločnosti Mindworx Matej Šucha.
Čítajte viac ANKETA: Čo hovoria odborníci na Matovičove očkovacie bonusy?
Ide to aj bez peňazí
Niekoľko desiatok eur za ihlu do ramena však nemusí byť jedinou motivačnou silou. Aj centrálnej banke sa lotéria či odmena pozdáva, ale nemusí priniesť želané účinky. Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor hovorí, že je potrebné urobiť väčšie rozdiely medzi očkovanými a neočkovanými v rámci protipandemických opatrení. Okrem toho treba očkovanie priniesť bližšie k ľuďom, dodal.
Väčšina odborníkov, ktorých denník Pravda oslovil, sa v názoroch zhoduje s Ódorom. Očkovaním podľa nich treba poveriť aj obvodných lekárov, čo už vláda plánuje zaviesť od začiatku júla tohto roka. Podľa Šustera by obvodní lekári okrem samotného očkovania mali aktívne pozývať tých svojich pacientov, ktorí ešte neboli zaočkovaní. A za to by dostávali aj špeciálne odmeny.
Šéf výskumného oddelenia centrálnej banky tiež tvrdí, že čakáreň na očkovanie by sa mala zmeniť na kalendár. Ľudia by si tak mohli vybrať termín, čas i miesto očkovania. „Seniorov nad 60 rokov by mali aktívne kontaktovať aj zdravotné poisťovne a povzbudiť ich k očkovaniu,“ hovorí Šuster s tým, že miesta bez obvodných lekárov by zase mali pokryť výjazdové očkovacie tímy.
V neposlednom rade sa odborníci zhodujú v tom, že štát by mal očkovaným zariadiť viac slobody. Podľa ÚHP môžu záujem o očkovanie zvýšiť aj autority mimo štátnych inštitúcií. Ide napríklad o autority z rôznych náboženstiev či firiem. Odmietanie vakcinácie totiž podľa nich nevychádza len z nedostatku informácií, ale aj z vnútorného pocitu či ideologického presvedčenia.
Čítajte viac Platenie testov v plnej výške by bolo nútenie do očkovania, tvrdí Matovič
Dôsledky sú drahé
Štátni analytici sú presvedčení, že podpora vakcinácie zo štátnej kasy je „najefektívnejšou pomocou ekonomike“. Do konca tohto roka pôjde na pandémiu zo štátnej kasy zhruba 5,6 miliardy eur. Táto suma je podľa ÚHP vrátane prepadu daňovo-odvodových príjmov a opatrení.
Náklady na očkovanie sú pritom oveľa nižšie. Štát za jedného zaočkovaného zaplatí približne 40 eur. V tejto sume je zarátaná priemerná cena dvoch dávok vakcíny a náklady na ich podanie. Keď sa očkuje vo veľkokapacitných centrách, môže byť očkovanie ešte o niečo lacnejšie.
Vládni ekonómovia z Útvaru hodnoty za peniaze dávajú za príklad štúdiu Kalifornskej univerzity. Podľa nej môže príspevok vo výške sto amerických dolárov, čo je zhruba 83 eur, zvýšiť ochotu dať sa očkovať. V prieskume označilo takúto odmenu za motivačnú až 34 percent nezaočkovaných respondentov. Nemusí ísť pritom o takú vysokú sumu.
Pri polovičnej výške odmeny by sa dalo zaočkovať 31 percent opýtaných, pri štvrtinovej o tri percentá menej. Aj keby teda štát kompletné očkovanie odmeňoval, spolu s peniazmi za vakcináciu by zrejme išlo o nižšie náklady v porovnaní so stratami, ktoré pandémia napáchala a ešte napáchať môže. Či by podobná stratégia zabrala na Slovensku, je však otázne.