Pandémia si vyberá daň na ženách. Prepadávajú pomocou a končia bez práce

Starajú sa o chod domácnosti, často volia menej platené pracovné pozície alebo nemajú na výber a rozhodnú sa pre čiastočný úväzok. Ženy to na pracovnom trhu nikdy nemali ľahké. Príchod koronakrízy však ich situáciu ešte viac skomplikoval. Ak neprišli o prácu v niektorom z najviac zasiahnutých sektorov, zastavila ich povinnosť ostať doma s dieťaťom z dôvodu zatvorených škôl. V mnohých rodinách išlo o nevyhnutný krok, práve ženy sú totiž tie, čo nosia domov zvyčajne menej peňazí. A kompenzačné opatrenia vlády? Tie v mnohých prípadoch vôbec neboli dostačujúce.

03.05.2021 06:00
debata (6)

„Veľa žien zamestnaných v obchodoch s oblečením, v reštauráciách či v ubytovacích zariadeniach zostalo doma kvôli zatvoreniu ich prevádzky. Na druhej strane mnohé ženy ako napríklad zdravotné sestry či lekárky, opatrovateľky či predavačky v potravinách sa ocitli v prvej línii a ich účasť na pracovisku bola nevyhnutná,“ hovorí analytička Wodd & Company Eva Sadovská. V rámci ubytovacích a stravovacích služieb tvoria zamestnankyne približne 60 percent a v rámci maloobchodu a veľkoobchodu je to približne rovnaké percento. Celkový počet ľudí bez práce pritom oproti minulému roku narástol o 76-tisíc, na 219-tisíc, z čoho vyše 123-tisíc tvorili práve ženy. Štatisticky sa tak nezamestnanosť žien od februára minulého roka do tohto marca zvýšila z 5,85 percenta na 9,11 percenta. U mužov hovoríme len o posune zo 4,37 percenta na 7,02 percenta.

Doma s deťmi a nižšie platy

Práve častá obeta žien kvôli rodine a materstvu stojí za ich nepripravenosťou na časy krízy. Stačí sa pozrieť len na prácu na polovičný úväzok, ktorá logicky prináša polovičný zárobok. Tú využíva až tretina zamestnaných žien, ale len necelých osem percent mužov. Navyše, až tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov ide len o štyri percentá. Niet sa potom čo čudovať, že pri strate práce alebo v horších časoch nemajú finančnú rezervu, po ktorej by mohli siahnuť. Navyše, za posledné roky sa rozdiely v starostlivosti o domácnosť naďalej zväčšujú v neprospech žien. „Až 35 percent z nich sa stará o deti, prípadne sa s nimi učí, a to najmenej hodinu denne. K tomuto sa má len 19 percent mužov. Ženy sa viac starajú aj o dennodenné aktivity spojené s chodom domácnosti. Ide až o 77 percent z nich. U mužov je to výrazne menej, iba 47 percent,“ hovorí analytička spoločnosti FinGo.sk Lenka Buchláková. Najmenej hodinu denne varí a upratuje 60 percent žien, no len 16 percent mužov, dodáva.

Keď sa k tomu navyše pridali zatvorené školy a škôlky, ktoré sa v čase lockdownu stali realitou, situácia sa ešte viac skomplikovala. „Ženy musia dokázať skĺbiť svoju prácu ešte viac ako inokedy s výchovou či so vzdelávaním detí, ktoré sa ocitli na niekoľko týždňov či mesiacov doma, prípadne požiadať zamestnávateľa o skrátenie úväzku,“ hovorí Sadovská. Toto všetko môže oslabovať ich pozíciu na trhu práce, ale aj vyjednávaciu pozíciu ohľadom zvyšovania miezd, dodáva. Tie sú v súčasnosti na Slovensku takmer o pätinu nižšie ako mužské. „Predpokladáme, že pomyselné nožnice medzi platmi žien a mužov mohla pandémia ešte o niečo viac otvoriť,“ dodáva Sadovská.

zťp, hendikep, práca, protéza Čítajte aj Dokedy potrvá štátna pomoc? Únia varuje pred skorým vypnutím

Nižšie mzdy navyše znamenajú aj menej možností niečo ušetriť. V prípade slobodných matiek, ktoré sú bežne odkázané na jeden príjem, hovoríme o okresaných príjmoch alebo o ich úplnom výpadku za celé mesiace. „Najhoršie sú na tom mladé ženy s nižším príjmom, ktoré vo väčšine nemajú úspory na preklenutie nečakaných finančných výdavkov,“ hovorí analytička FinGo.sk Lenka Buchláková. Ženy sú takisto menej pripravené na transformáciu pracovného trhu, ktorá si vyžaduje viac digitálnych zručností, ako sme svedkami aj v mnohých firmách pôsobiacich na Slovensku, dodáva Buchláková. Podľa odhadov FinGo.sk sa príjem žien od začiatku pandémie okresal o približne 7,5 percenta, muži stratili o polovicu menej.

Ak sa ale pozrieme na ženy, ktoré najmenej 12 mesiacov pred zaradením do evidencie nezamestnaných nemali pravidelne platené zamestnanie, situácia na trhu práce je ešte o niečo horšia. Poväčšine ide práve o matky, ktorým sa skončila materská v čase pandémie a chceli nastúpiť späť do práce. Mnohé z nich však pred materstvom pracovali na dobu určitú, respektíve brigádnicky, a tak svoje miesto nemali po návrate garantované. „Pre ženy v takejto situácii a s trvajúcimi záväzkami starostlivosti o malé deti a zvlášť vo vidieckych oblastiach s problematickou verejnou dopravou a službami starostlivosti o deti je skutočne problém nájsť si vhodné pracovné miesto – či je pandémia, alebo nie,“ hovorí Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV.

Je na vine slabá pomoc?

Môže za takýto negatívny vývoj situácie slabá podpora od štátu, ktorá v čase pandémie nijako zvlášť na ženy nemyslela? Podľa viacerých je to tak. „Už v marci minulého roka sme upozorňovali na nerovnaký prístup k ženám poberajúcim ošetrovné a tým, ktoré zostali na prekážkach zo strany zamestnávateľa. K zvýšeniu pandemického nemocenského a ošetrovného však prišlo až v tomto období,“ povedala hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Némethová. Ženy sú všeobecne viac ohrozené nezamestnanosťou a možno ich tiež považovať za znevýhodnených uchádzačov na trhu práce. Z uvedených dôvodov nie je možné súčasnú pomoc považovať za adekvátnu, dodáva Némethová.

Problém podľa Buchlákovej však nie je len v zle nastavených schémach platných počas pandémie, ale v celkovom premýšľaní spoločnosti. „Na Slovensku stále u mnohých prevláda názor, že žena sa má starať o domácnosť a muž má zarábať peniaze. V tomto duchu sa nedávno dostali do médií informácie o tom, že niektorí zamestnávatelia požadujú od žien na pracovných pohovoroch doklad od gynekológa, že nie sú tehotné, respektíve jedna z podmienok prijatia je, aby to v najbližšom období ani neplánovali,“ hovorí analytička. V mnohých štátoch pritom v tejto problematike idú vpred míľovými krokmi. Firmy si uvedomujú, že ženy matky majú častokrát lepšie organizačné a manažérske schopnosti, pretože musia zladiť chod domácnosti a prácu, teda si čas a prácu vedia lepšie zorganizovať, dodáva Buchláková.

žena, notárka, právnička, práca, spravodlivosť Čítajte viac Budú mať ženy a muži na Slovensku rovnaké platy? Krajniak má Akčný plán

Podľa odborárov je na ťahu aj samotný štát. „Vo výraznejšej miere by sa mali prijímať opatrenia na zladenie rodinného a pracovného života. Príkladom je zjednodušenie návratu žien na trh práce po skončení materskej či rodičovskej dovolenky prostredníctvom budovania siete dostupnej starostlivosti o deti alebo motivovaním otcov k prebraniu väčšej miery starostlivosti o deti a podobne,“ hovorí Némethová.

Podľa inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica by k budovaniu takejto siete dopomohlo aj zavedenie príspevku na dlhodobú starostlivosť pre seniorov a osoby odkázané na dlhodobú starostlivosť. Starých a chorých bude totiž naďalej pribúdať, a ak sa o nich budú starať len ženy a zadarmo, do práce sa nikdy nedostanú. Dáta totiž hovoria jasne. V roku 2020 pracovalo v zdravotníctve a sociálnych službách celkovo 191-tisíc osôb, pričom na jedného pracovníka pripadalo 4,7 obyvateľa vo veku 65 rokov a viac. Do roku 2035 sa ich počet podľa Eurostatu zvýši o tretinu. Kto sa o nich postará?

Ak by však vznikol spomínaný príspevok, jeho poberatelia by sa mohli sami rozhodnúť, akú formu dlhodobej starostlivosti chcú z neho financovať. Ak by takúto profesionálnu pomoc využili namiesto opatery od rodinných príslušníkov, poväčšine žien, vzniklo by 75-tisíc nových pracovných miest, a to najmä v profesiách ako všeobecný ambulantný lekár, sestra, fyzioterapeut, masér, sanitár, psychológ, ošetrovateľ, opatrovateľ a sociálny pracovník.

Trpia aj ženy v Česku

Situácia na trhu práce nie je lichotivá ani u našich severozápadných susedov. Druhá a tretia vlna pandémie tam rovnako ako u nás zamávala číslami nezamestnaných žien. Tesne pred jej prepuknutím ich prácu hľadalo niečo vyše 110-tisíc, teda 48,6 percenta všetkých uchádzačov. Dnes je to vyše 150-tisíc, teda viac ako 50 percent. Dôvod je takmer identický s tým u nás. Najviac zasiahnuté sektory, v ktorých väčšinou pracujú práve ženy. Teda gastrosektor, maloobchod, služby a turistický ruch jednoducho nedostali od vlády dostatočnú podporu. Situácia by však podľa ekonóma Lukáša Kovandu mohla byť ešte horšia, ak by česká vláda nedržala zamestnanosť umelo. „Bez štátnej pomoci by miera nezamestnanosti bola o niekoľko percentuálnych bodov vyššia, až okolo desať percent,“ hovorí. Pozitívnejší výsledok však aj niečo stojí. „Jeho cenou bude enormný nárast verejného dlhu, ktorý sa v budúcnosti bude splácať hlavne z navýšených daní,“ očakáva Kovanda.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #ženy #štátna pomoc #pandémia #samoživiteľky