Podľa ekonómov sa slovenské verejné financie v dôsledku „populistických zásahov do dôchodkového systému“ už pred pandémiou dostali do vysokého rizika udržateľnosti. Priame a nepriame dlhodobé náklady koronakrízy túto nelichotivú pozíciu ešte zhoršia. Okrem toho vláde pripomínajú, že sa už pri dlhu nedá spoliehať na jeho pokles alebo stabilizáciu pri raste ekonomiky. „Nič nerobiť a nepokaziť už nestačí,“ píšu vo výzve.
Nástrojmi, ktoré mali pomôcť napraviť tento stav, sú podľa nich novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. V oboch prípadoch sa však podľa ekonómov zodpovedný prístup ustupuje „ideologickým a politickým sporom“. Problém je tiež v tom, že prijatie novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa opakovane odsúva.
„Návrh ústavného zákona o dôchodkovej reforme je nedostatočný, vágny a nerieši problém neudržateľnosti dôchodkového systému. Dôvodom tohto vývoja nie je pandémia, ale nedostatok odhodlania, dobrej vôle a politickej zodpovednosti,“ píšu ekonómovia. Vládu preto nabádajú, aby urýchlene prijala „dobre nastavené a záväzné viacročné výdavkové limity, potvrdenie dlhodobej kotvy pre verejné financie a úpravu dlhovej brzdy“.
Udržateľnosti by podľa nich prospelo aj zavedenie reálnych ozdravných mechanizmov do dôchodkového systému. Ten musí podľa ekonómov automaticky reagovať na demografický a ekonomický vývoj. „Predovšetkým je nutné naviazať vek odchodu do dôchodku na očakávanú dĺžku života v starobe,“ píše sa vo výzve. Reforma by mala podľa nich „odpolitizovať“ nastavenia sporenia v druhom pilieri.
Pod výzvu sa podpísali napríklad riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš, guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš, exminister financií Ivan Mikloš či predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth a mnoho ďalších.