Tí budú musieť posielať všetky svoje faktúry priamo Finančnej správe. A to hneď potom, ako ich vystavia. Daniarom by to malo pomôcť zakročiť proti podvodom rýchlejšie ako doteraz. „Tento argument počúvame už roky pri odôvodňovaní zavádzania kontrolných výkazov, e-kasy a ďalších opatrení,“ reaguje na návrh prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Podľa jeho slov už dnes podnikatelia pociťujú administratívnu a finančnú záťaž spomínaných opatrení. „Nezdá sa však, že by štát tieto nástroje dostatočne využíval a prinášali by adekvátny efekt,“ myslí si Solík. Rezort financií chce novú povinnosť preniesť len na tých, ktorí neevidujú svoju tržbu cez e-kasu. Navyše, faktúru bude musieť posielať aj podnikateľ, ktorý tovar či služby odoberá.
Návrh by sa mal týkať aj bežných živnostníkov, ktorých Hegerov plán tiež nepotešil. „Zverejnený návrh ministerstva financií vnímame ako odvážny krok, avšak s nedostatkom detailov,“ hodnotí Jaroslav Juriga, riaditeľ Úradu Slovenskej živnostenskej komory (SZK). Podľa jeho slov to pre podnikateľa v praxi neprinesie pozitívny efekt. Ideálne nie je ani to, že návrh prichádza v čase zatvorených prevádzok.
Zladenie s daniarmi za stovky eur?
Hegerov rezort počíta s tým, že sa faktúry budú posielať cez účtovný softvér alebo bezplatnou štátnou on-line aplikáciou. Podľa ministerstva financií si podnikateľ, ktorý používa svoj účtovný systém, novú povinnosť ani nevšimne. „Oznámenie za podnikateľa uskutoční ním používaný účtovný softvér prostredníctvom komunikačného kanála napojeného na rozhranie Finančnej správy,“ tvrdí rezort financií.
Podobne sa to uskutoční aj na strane odberateľa, dodáva. Nie je to však celkom tak. Podnikatelia si prinajmenšom budú musieť on-line účtovníctvo vylepšiť. A to zadarmo nebude. „Daňovníci, ktorí používajú účtovné softvéry, zrejme zaplatia za ich úpravu na systém kompatibilný s Finančnou správou,“ myslí si poradkyňa pre dane a účtovníctvo mimoparlamentnej strany Spolu Jaroslava Lukačovičová.
Lacné to pre nich nebude. Podľa Jurigu sa náklady môžu pohybovať v stovkách eur. Živnostníci by preto chceli, aby sa povinnosť netýkala faktúr v menšej hodnote. Ministerstvo financií ale limit nechystá. „V rámci zámeru zaviesť tento nástroj sa neuvažuje o výnimke stanovením limitu sumy uvedenej na faktúre,“ tvrdí.
Problém môžu mať podnikatelia, ktorí dnes pracujú bez účtovných aplikácií alebo si faktúry stále vypisujú ručne. Aj na to má Hegerov rezort riešenie. Každý podnikateľ bude mať možnosť využiť on-line alternatívu zadarmo. Zrejme tak vznikne nová štátna aplikácia, ktorá bude fungovať podobne ako e-kasa. Aj spojenie s daniarmi však vyvoláva obavy.
„Vždy, keď si kúpite napríklad niečo cez slovenský e-shop, tak štát túto faktúru aj s vašimi údajmi spolu s informáciou, čo a kedy ste kupovali, dostane,“ hovorí spoluzakladateľ firmy SuperFaktura Braňo Šimo. Podľa jeho slov pôjde o obrovské množstvo citlivých dát. Bohužiaľ, v minulosti sa už niekoľkokrát ukázalo, že štát svoje dáta nechránil dostatočne, dodal Šimo.
Koniec kontrolných výkazov?
Dnes už funguje obdobná povinnosť pre platcov dane z pridanej hodnoty (DPH). Pre týchto podnikateľov platí, že musia posielať takzvaný kontrolný výkaz DPH. Cez svoj elektronický podpis ho podávajú za každé zdaňovacie obdobie. To je v praxi mesačne či štvrťročne. Ministerstvo ale avizuje, že táto povinnosť by mohla s prípadným prijatím posielania faktúr skončiť.
Pre neplatiteľov dane z pridanej hodnoty tak pôjde o úplne novú povinnosť. Podľa Márie Samekovej zo Slovenskej komory daňových poradcov to bude pre nich pomerne veľká administratívna záťaž. „Nie je zriedkavé, že živnostníci vystavujú faktúry ručne a dajú si spracovať účtovníctvo alebo daňovú evidenciu až po skončení roka účtovníčke alebo daňovému poradcovi,“ hovorí Sameková.
Podľa nej robia za podnikateľov aj všetky elektronické podania. Ani účtovnícke firmy to nemusia mať ľahké. „Predpokladám, že pre účtovníkov to bude znamenať operácie navyše, ktoré si neviem celkom dobre predstaviť,“ tvrdí Lukačovičová. Do procesu účtovníctva bude musieť častejšie vstupovať podnikateľ pri vystavovaní faktúr a zadávaní údajov do on-line systému.
Účtovníci tak budú musieť tieto údaje buď skontrolovať, alebo sa spoľahnúť na to, že boli do systému zadané správne. Podľa Lukačovičovej by mohli faktúry vystavovať aj účtovníci, čo nie je vo všetkých prípadoch možné. Pre podnikateľa to môže v konečnom dôsledku znamenať zvýšenie nákladov či už na svoje vlastné účtovníctvo, alebo externé spracovávanie faktúr.
K predbežnej informácii k návrhu sa už môže vyjadrovať aj verejnosť. Ministerstvo tiež tvrdí, že prehodnotí aktuálne platné opatrenia s ohľadom na zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľov.
Návrh má znížiť množstvo daňových podvodov
Heger chce návrhom dosiahnuť zníženie daňových únikov. Najviac peňazí ide mimo štátnej kasy pri DPH. Len za rok 2019 malo ísť podľa rezortu o medzeru na úrovni 1,4 miliardy eur. V prípade dane z príjmu ide o ďalších 500 miliónov eur. Finančná správa je podľa ministerstva síce efektívna pri odhaľovaní podvodov s DPH, ale pri následnom vymáhaní už nie.
Faktúry v reálnom čase tak majú skrátiť reakčný čas Finančnej správy, ktorá bude schopná zasiahnuť hneď po vyhodnotení rizikovej transakcie. V súčasnosti podávané kontrolné výkazy z DPH na to podľa rezortu nestačia. Ako tvrdí Sameková, ani zavedením tohto nástroja sa nedá zabrániť daňovým únikom.
„Tak ako doposiaľ, aj po zavedení bude dochádzať k daňovým únikom tak na DPH, ako aj na dani z príjmov v prípadoch, keď dodávateľ nevystaví faktúru občanovi alebo podnikateľovi, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky a teda faktúru nepotrebuje,“ dodala Sameková. Podobný princíp posielania faktúr už funguje v Maďarsku, Taliansku, Španielsku či v Portugalsku.
Čo navrhuje ministerstvo financií?
- Podnikatelia, ktorí nepoužívajú e-kasu, budú musieť v reálnom čase posielať všetky vyhotovené faktúry Finančnej správe SR. Rovnakú povinnosť budú mať aj podnikatelia, ktorí službu či tovar odoberajú.
- Ministerstvo financií v návrhu avizuje, že sa faktúry budú posielať cez účtovný softvér podnikateľa alebo cez bezplatnú štátnu aplikáciu. V obidvoch prípadoch budú systémy napojené priamo na Finančnú správu SR.
- Cieľom návrhu je zamedziť daňovým únikom. Za rok 2019 je medzera vo výbere dane z pridanej hodnoty (DPH) 1,4 miliardy eur. V prípade dane z príjmu ide o 500 miliónov eur.
- Posielanie v reálnom čase priamo Finančnej správe má skrátiť reakčný čas na jej zasiahnutie hneď po vyhodnotení rizikovej transakcie. Dnes funguje následná kontrola, po ktorej sa podľa ministerstva daňový únik ťažšie vymáha.
- V súčasnosti sa podávajú kontrolné výkazy z DPH. Tie boli v minulosti zavedené práve kvôli daňovým podvodom. Povinne ich podávajú len podnikatelia, ktorí platia DPH. To na odhaľovanie podvodov podľa ministerstva nestačí.
- Podobný nástroj posielania faktúr už funguje v Maďarsku, Taliansku, Španielsku či v Portugalsku.