Už teraz je isté, že balíček bude obsahovať zmeny v ochrane spotrebiteľa. Tá je v súčasnosti roztrúsená vo viacerých zákonoch, vysvetľuje hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Svrčeková. Po novom by mali byť pod jednou strechou. Ľudia by sa tak mali dostať k informáciám o svojich právach i povinnostiach oveľa rýchlejšie. „Je to v gescii ministerstva hospodárstva, čiže by s tým nemal byť problém,“ hovorí Svrčeková.
Pri ostatných opatreniach to nie je isté. Záležať bude aj od dohody s ostatnými ministerstvami. Každé jedno z nich sa má zúčastniť na jesenných rokovaniach. Ako dlho budú trvať, zatiaľ nie je isté. „Možno s niektorými rezortmi bude problém a môže to trvať aj celé týždne,“ dodáva Svrčeková.
Pomoc podnikateľom z dielne ministerstva hospodárstva
- Prvé Sulíkovo kilečko schválil parlament začiatkom júla. Obsahuje 114 opatrení. Podnikatelia podľa prepočtov rezortu hospodárstva ušetria na odstránení byrokracie tento rok takmer 176 miliónov eur.
- Na jeseň by do legislatívneho procesu malo ísť Sulíkovo kilečko 2.0. V druhom protibyrokratickom balíčku by malo byť:
- Zjednotenie práv spotrebiteľa do jedného zákona.
- Zmeny v Zákonníku práce týkajúce sa práce z domu.
- Zavedenie všeobecne voľnej činnosti pre živnostníkov.
- Návrat k povinnému 2-percentnému odvodu z príjmov umelcov do umeleckých fondov.
Zmení sa práca z domu?
Odbory aj zamestnávatelia očakávajú, že do ďalšej stovky opatrení sa dostanú zmeny v súvislosti s prácou z domu. Tie už avizoval aj rezort práce. Počas pandémie začalo takzvaný homeoffice využívať oveľa väčšie množstvo firiem ako predtým, no Zákonník práce sa mu doteraz podrobnejšie nevenoval.
Podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) to mnoho zamestnávateľov využívalo. Svojich ľudí zaťažovali často aj nad rámec pracovného času. „V extrémnych prípadoch potom pracuje zamestnanec v porovnaní s klasickým výkonom práce na pracovisku podstatne viac, mzdu má však rovnakú,“ píše sa v stanovisku KOZ. Žiadajú preto zaviesť možnosť nesplniť pracovný pokyn, ktorý zamestnávateľ zadá po pracovnej dobe. Teda "možnosť odpojiť sa“ bez hrozby pokuty od zamestnávateľa.
Univerzálna živnosť – radšej nie
V rámci zjednodušenia legislatívy pre drobných podnikateľov by sa mala riešiť otázka zavedenia všeobecne voľnej činnosti. Tá by živnostníkov zbavila povinnosti nahlasovať každý nový typ podnikania úradom.
Slovenská živnostenská komora tvrdí, že takéto opatrenie by bolo viac na škodu ako osoh. „Univerzálna voľná živnosť môže viesť k zníženiu kvality poskytovaných služieb pre občanov a obchodných partnerov, pretože akákoľvek osoba bude môcť vykonávať aj odborné činnosti,“ upozorňuje komora. Podnikateľom by podľa nej oveľa viac pomohlo postupné odstraňovanie byrokracie či zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, ale aj ich zrovnoprávnenie so zamestnancami pri dôchodkovom sporení.
Umelci budú prispievať
V hre je aj návrat k povinnému dvojpercentného odvodu z odmien umelcov a autorov do umeleckých fondov. Tie z nich financujú umelecké štipendiá, ocenenia a cestovné príspevky, ale aj iné pôžičky na podporu tvorivej činnosti. Novelou zákona počas koronakrízy sa však príspevky stali dobrovoľnými.
„Reagovalo sa tak na situáciu počas pandémie a jej cieľom bolo finančne pomôcť autorom a umelcom v náročnej dobe, keďže patria medzi najviac postihnuté skupiny,“ hovorí viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová. Opätovné zavedenie povinného poplatku by však podľa nej malo prísť čo najskôr. Mnohé kultúrne inštitúcie sú poddimenzované a príspevky umelcov sú často ich jediným príjmom. „Bez príjmov z inej činnosti, ako aj príjmov od sponzorov by jednoducho nemohli existovať,“ dodáva odborárka.
Zväzy zamestnávateľov však opätovné zavedenie nevidia až tak jednoznačne. „Treba vyhodnotiť, čo je doterajší systém nastavený dostatočne transparentne, spravodlivo a predovšetkým efektívne,“ uvádza hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová. Aj preto treba podľa nej o návrate poplatku najprv diskutovať.
Gastrolístky alebo hotovosť?
Na jeseň by sa mala doriešiť aj otázka dobrovoľnosti gastrolístkov. Po novom by si tak zamestnanci mohli vyberať, či chcú dostať klasické stravné lístky alebo hotovosť v rovnakej sume. Zmena sa podľa hovorkyne rezortu hospodárstva Kataríny Svrčekovej dojednala už v rámci prvého balíčka. V legislatívnom procese by mala byť už v októbri. Nejasný zostal len začiatok platnosti novej úpravy – a to aj pre obrovský tlak lobistov.
Zmena už teraz robí vrásky na čele odborom. Známa totiž nateraz nie je ani výška finančného príspevku, ktorú by pracovník dostal, no ani jej prípadné zdanenie. Obmedziť sa môže aj samotné stravovanie zamestnancov. „Existuje množstvo štúdii, ktoré potvrdzujú priamy súvis a vplyv stravných lístkov na stravovanie a zdravie zamestnancov,“ píše v stanovisku Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Skôr ako k dobrovoľnosti sa preto odbory prikláňajú k elektronizácii gastrolístkov.
Práve elektronické gastrolístky ešte začiatkom augusta obhajovali aj firmy. Dobrovoľnosť totiž pokladajú za presný opak ohlasovaného zjednodušenia administratívy. Práve naopak, situáciu to len skomplikuje. „Vo firme nakoniec môžu vzniknúť až tri rôzne formy poskytovania benefitu – papierová, elektronická a hotovostná,“ hovorí Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. To, do akej miery ministerstvo ich pripomienky v návrhu zákona zohľadní, je otázne.