Potraviny zdraželi, ceny jedla naďalej rastú

Život na Slovensku nie je lacný špás. Jedlo, bez ktorého sa nedá existovať, vytiahne z vrecka ľudí takmer pätinu z celkových príjmov. V EÚ 27 sú výdavky na potraviny a nápoje podľa Eurostatu len 12-percentné, Slováci minú na ne 17,2 percenta. Už rok dražie najobľúbenejšie bravčové mäso. Lahôdkové karé bez kosti sa už prehuplo cez hranicu šiestich eur za kilogram a ľudový bôčik stojí päť eur.

23.02.2020 06:00
debata (86)
infografika, potraviny

Ešte pred rokom boli ceny bezmála o euro nižšie. O niečo klesli aj začiatkom roka pre rozšírenie nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty. No už sú opäť hore.

Krajina, v ktorej sa de facto rozpadla výroba bravčového mäsa a do úzkych sa dostáva aj produkcia mlieka, nemá príliš veľa možností, ako čeliť vypätej situácii na medzinárodných potravinových trhoch. Do hry vstúpili také nevyspytateľné faktory, ako sú choroby ľudí a zvierat a globálne presmerovanie tokov potravín na trhy, ktoré viac vynášajú.

Africký mor ošípaných mení pomery najmä v Ázii, keď vlani zdecimoval výrobu bravčoviny v Číne o celú jednu štvrtinu. A hoci Číňanov teraz sužuje najmä epidémia vyvolaná koronavírusom, jesť musia. A tak vo veľkom dovážajú.

Z ľudskej aj chovateľskej tragédie Číňanov profitujú tí, čo majú stabilizovanú výrobu potravín. Sú to západoeurópske farmy a mäsokombináty, ktoré v roku 2020 zvýšia exporty ošípaných o 13 percent na 3,9 milióna ton ošípaných. Uviedol to časopis Agromagazín. Slovensko medzi exportérov bravčoviny nepatrí. Výrečne o tom hovoria mäsiarske pulty. Vlajočky označujúce pôvod mäsa boli v jednom z reťazcov len nemecké alebo írske pri hovädzom mäse. To, kam upadla výroba bravčoviny, najlepšie dokumentuje fakt, že aj z toho mála ošípaných, čo sa ešte na Slovensku dochová – nejakých 40 percent z celkovej spotreby – ide zhruba polovica zvierat na bitúnky do Maďarska či Poľska.

Kráľovstvo za prasa

Keď anglickému kráľovi Richardovi III. zabili v poslednej bitke koňa, na ktorom sedel, bol ochotný vymeniť kráľovstvo za koňa. Čo by dnes dali chovatelia za malé prasiatka – odstavčatá. Výroba bravčového prežíva nebývalú konjunktúru, ale ošípaných na rozšírenie chovu niet nazvyš. Ešte pred troma rokmi sa dalo malé prasiatko do chovu kúpiť kilogram po 1,7 až 1,8 eura, dnes sa nedá zohnať ani za viac ako dvojnásobnú cenu. Odstavčatá chcú malí aj veľkí chovatelia. Predseda Agrodružstva v Boľkovciach nestíha dvíhať telefóny. Všetci majú jedinú otázku: Nemáte na predaj odstavčatá? Ročne ich družstvo odchová 18-tisíc, dnes by šmahom ruky predalo aj dvojnásobné množstvo. Chcú ich podniky, ktoré nedávno opustili chov ošípaných, aj stovky drobnochovateľov.

Jedni aj druhí si zrátali, že v čase vysokých cien bravčového mäsa sa ošípané oplatí chovať. Lenže možnosti družstva sú obmedzené, a tak dostávajú prednosť stáli zmluvní partneri a drobnochovatelia z okresov Lučenec a Poltár.

Má to logiku, družstvo si váži tých, čo nakupovali ošípané aj v čase nízkych cien, a drobnochovateľské okolie dostáva prednosť, pretože veľká družstevná farma má istotu, že ľudia si kúpia preverený biologický materiál a nepôjdu zháňať zvieratá na jarmoky do Maďarska a Poľska. Obe susedné krajiny sú zaplienené africkým morom ošípaných a nedá sa vylúčiť, že vlani privandroval mor na východné Slovensko práve pre pokútnu kúpu odstavčiat. Kráľovstvo za prasa? Jedno je isté, nesebestačné Slovensko si tohto roku za bravčové priplatí. Cenu rozpadu kedysi prekvitajúcej výroby vyjadruje cena odstavčiat.

Spotrebiteľ sa nemôže nádejať, že bravčovina v priebehu roka zlacnie. Môže sa spoliehať len na akcie zlacňujúce ten či onen druh mäsa. Povedzme kúpi krkovičku za štyri eurá a ušetrí 30 – 40 centov. Ošípaných je totiž na Slovensku mizerne málo a veľkochovatelia odstavčiat v Európe, ako sú Holanďania či Dáni, našli odbytiská buď v Španielsku, alebo v Číne. Hlad po mäse dvíha cenu zvierat.

Rok nielen drahej bravčoviny

Ešte pred rokom predával jeden z posledných slovenských chovateľov ošípaných Agrodružstvo Boľkovce (okres Lučenec) jatočné kŕmniky po 1,15 eura za kilogram, teraz je ich cena o 30 percent vyššia. Podľa predsedu družstva Rastislava Slocíka nie je vyhliadka, že by sa ceny v priebehu roka mali nejako výraznejšie zmeniť, skôr sa očakáva mierny rast cien. To pre spotrebiteľov znamená, že musia rátať s drahším rezňom, pečeným rebierkom či bravčovým kolenom po celý tento rok.

Od januára platí znížená desaťpercentná DPH na zdravé potraviny. Patria medzi ne mliečne výrobky, ale opatrenie neprináša očakávané zníženie cien, skôr brzdí ceny výrobkov. Skutočne lacné mlieko, najpredávanejšie jedenapolpercentné, stojí v akcii 63 centov liter. Kde sú časy, keď sa toto mlieko predávalo v zľave po 30 centov. Dnes stojí plnotučné mlieko 99 centov a polotučné mimo akcie vyjde o desať centov lacnejšie. Áno, dajú sa kúpiť lacnejšie jogurty, ale treba sledovať zľavy, v nich klesnú ceny aj k 25 centom za jeden pohárik.

Podobne ako pri bravčovom mäse totiž dražie surové kravské mlieko. Z pohľadu spotrebiteľa je o jeden cent drahší liter suroviny takmer nebadateľný. Za posledné dva roky však zdraželo mlieko z fariem o dva centy za liter a tohto roku zaplatia mliekari poľnohospodárom o ďalší cent viac za surovinu. Ak k tomu prirátame vlani zavedené príplatky za prácu v noci či cez víkend a tiež rast minimálnej mzdy, dostávame podľa prezidenta Slovenského zväzu mliekarov Stanislava Voskára odpoveď na otázku, prečo treba v priebehu tohto roka rátať s tým, že ceny mliečnych výrobkov budú rásť.

Podobne ako pri mäse aj pri mlieku prichodí cenové klbko rozmotávať tam, kde sa surovina rodí. Slovensku zostalo v januári 2020 už len 387 mliečnych fariem. Ešte pred pol druha desaťročím ich bolo 755. Napriek tomu, že pri chove mliečnych kráv zostali len tí, čo výrobu intenzifikovali, teda nadoja ročne od mliečnych plemien desaťtisíc litrov mlieka priemerne na dojnicu, ešte stále nie je výroba mlieka stabilizovaná.

"Skúmali sme plány našich chovateľov na nové plánovacie obdobie EÚ, teda roky 2021 až 2027. Vyše 40 percent z nich neuvažovalo o modernizácii fariem. Ak niekto neinvestuje do stáda, technológií a ľudí, skôr či neskôr opustí výrobu mlieka,“ lakonicky zhodnotil budúcnosť predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek. Ostatne ani minulý rok nedopadol slávne, rednúci mliečni farmári nedokázali úplne splniť zakontrahovanú dodávku mlieka do mliekarní.

Ako von z bludného kruhu

V priebehu druhého polroka 2019 zdraželi potraviny na Slovensku o 5,2 percenta. Celková inflácia na Slovensku bola vlani 2,7 percenta. Časy, keď potraviny najmä v dôsledku priaznivej ponuky na medzinárodných trhoch tlmili infláciu, sú minulosťou. Odhad analytikov na tento rok je relatívne optimistický. Ceny potravín by mali rásť len o vyše dve percentá. Taká je prognóza Evy Sádovskej z Wood&Company.

Analytička sa domnieva, že "infláciu v posledných mesiacoch ovplyvňovala nízka miera nezamestnanosti, nominálny aj reálny rast platov a celkove dobrá kúpyschopnosť obyvateľstva. Postupne sa však spomaľovanie ekonomického rastu začne podpisovať aj pod mierne spomaľovanie rastu cien tovarov a služieb“, predpovedá možný vývoj Eva Sádovská.

Z hľadiska potravinových istôt Slovenska je dôležité, ako sa krajina, presnejšie vláda, čo vzíde z blízkych parlamentných volieb, vysporiada s výzvami, ktoré pred ňu postaví potravinové hospodárstvo.

Realitou súčasnosti je, že domáca výroba nie je schopná pružne reagovať na surovinové deficity a zdecimovaný potravinársky priemysel nedokáže plniť rastúci dopyt spotrebiteľov po slovenských potravinách.

"Všetky obchodné reťazce deklarujú, že chcú slovenské potraviny, aj tie čo k nim mali vlažný vzťah. Pri riešení množstva, kvality a ceny dodávaných výrobkov sa však dostávame do bludného kruhu, pretože si nevieme poradiť najmä s cenou lepšie dotovanej zahraničnej konkurencie,“ povedal Stanislav Voskár.

Voskár dodal, že za kľúčové považuje, ako sa nová vláda postaví k systémovým opatreniam. Dosluhujúce vedenie rezortu ich pre potravinárov sľubovalo do konca minulého roku. Malo ísť o podporné schémy z tzv. štátnej – rozumej národnej – pomoci, ktoré musí schváliť Brusel. "Doteraz sme ich nevideli,“ povedal Voskár.

Od nového rezortu potravinári čakajú, že rýchlo pripraví systém podporných opatrení, ktoré notifikuje Európska komisia. Tie by mali vyústiť do podpory potravinárstva každoročne v sume aspoň 60 miliónov eur. Na otázku, či by to prinieslo aj stabilizáciu cien potravín, Voskár povedal, že tam, kde je produkcia surovín dostatočná, by takáto pomoc štátu mohla dorovnať importy, a tam, kde je problém s kapacitami a technológiami, zasa aspoň ako-tak zrovnať krok s konkurenciou.

Slovensko potrebuje stabilizovať viac než rozkmitanú poľnohospodársku a potravinársku produkciu. Citeľne je oslabená živočíšna výroba aj produkcia ovocia a zeleniny. "Nečakajme zázraky, ak do živočíšnej výroby príde za končiace sa obdobie len jedna modernizačná výzva v objeme 30 miliónov eur,“ povedal Alexander Pastorek na margo doterajších snáh o oživenie produkcie.

© Autorské práva vyhradené

86 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #zdraženie bravčoviny