VIDEO: Pozrite si, ako vyzerá makroprognóza vývoja slovenskej ekonomiky od ministerstva financií.
„Slovenská ekonomika je malá a otvorená. Je závislá na veľkých ekonomikách,“ povedal minister financií Eduard Heger. Preto bude podľa neho záležať na tom, ako rýchlo tieto krajiny opätovne naštartujú svoju ekonomiky.
Postupné oživenie by malo prísť v druhej polovici roka. Nebude však plošné, keďže čiastočné obmedzenia ešte môžu trvať. Hore by ekonomika mala zamieriť už budúci rok. Pridať by podľa najnovšej makroprognózy mala o 6,8 percenta. Časy spred koronavírusu by sa tak mohli vrátiť až koncom roku 2021.
Nateraz je tak viac ako jasné, že o vyše dvojpercentnom raste z februárovej predpovede môžeme pre pandémiu zabudnúť. Recesii sa Slovensko nevyhne.
To, či bude prepad len niečo vyše sedem percent však zavisí od toho ako dlho bude ekonomika utlmená. A to nielen u nás, ale aj vonku. Toto číslo totiž platí len pre dvojmesačný výpadok ekonomickej aktivity. Ak by útlm trval len o mesiac dlhšie prepad bude až 12,5 percenta. K rastu z vlaňajška by sme sa tak vrátili až na prelome rokov 2021 a 2022. No slovenskej ekonomike neprospeje ani pomalé oživovanie. Výsledkom by bol prepad o 11,4 percenta. Na rast z rok 2019 by sme sa nedoplazili ani o tri roky.
Menej práce, rast cien na nule
Čo slovensku ekonomiku čaká? Rátať treba aj so zvýšením miery nezamestnanosti. A to až o 8,8 percenta. Pritom netreba zabádať na regionálne rozdiely. V tých menej rozvinutých oblastiach tak možno rátať aj s dvojciferným číslom. "Ľudia prídu o prácu najmä v sektoroch ako turizmus, maloobchod, doprava či gastro,“ povedal minister financií. Na trhu práce ubudne podľa makroprognózy 88 tisíc pracovných miest. V ďalších rokoch by už mala miera nezamestnanosti klesať.
Prudší prepad zamestnanosti bude podľa analytikov z rezortu financií tlmiť aj v utorok schválené skrátenie práce – teda kurzarbeit. "Bez týchto opatrení by došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu a nezamestnanosť by bola o takmer 20 tisíc osôb vyššia,“ odhadujú financi. Na mieste je pripomenúť si odhady Národnej banky Slovenska. Tá totiž hovorila aj o strate práce pre 75 až 130 tisíc ľudí. Samozrejme všetko závisí od dĺžky pandémie.
Krízová situácia zmrazí aj ceny. Výrazný pokles regulovaných cien energií už teraz indikujú nízke ceny ropy a budúci vývoj kontraktov energetických komodít. K nemu sa pre prepad ekonomiky pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov. Opätovné zvyšovanie cien sa očakáva až v ďalších rokoch, v strednodobom horizonte by mal dosiahnuť dve percentá.
Návrat roku 2009?
Ekonomiku nebude ťahať dole len prepad zahraničného dopytu, ale aj pokles domácej spotreby. Ľudí pandémia vystrašila a tak jednoducho menia svoje zvyky. Väčším výdavkom nebude priať ani spomalenie rastu miezd. Tie v tomto roku pridajú len o 1,6 percenta. "Vývoj priemernej mzdy bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov,“ tvrdia analytici ministerstva financií. Reálna mzda bude podľa nich pre výpadok ekonomickej aktivity stagnovať. Platy pridajú až v ďalších rokoch spolu s oživením trhu práce.
Dariť sa nebude ani investíciám. Tie sa podľa analytikov ministerstva financií prepadnú podobne ako počas finančnej krízy v roku 2009. Recesia sa podpíše aj pod nižší výber daní.